A opäť sa blížia Vianoce. Opäť prichádza to krásne obdobie rozdávania darčekov, zdobenia stromčekov a stretnutí s ostatnými členmi rodiny, ktoré už mnoho ľudí vníma len ako každý rok sa opakujúci stereotyp. Je naozaj smutné, že sa pomaly zabúda na to, čo vlastne Vianoce znamenajú. Málo sa hovorí o tom, že v histórií je práve tento sviatok obdobím skutočných zázrakov. A ten najväčší, aký sa udial za celú históriu, pripomenula v predvianočnom období v roku 2014 sieť obchodov Sainsbury, kedy spomínaný zázrak oslávil svoje 100. výročie. My si však myslíme, že by sa mala táto udalosť pripomínať počas každých Vianoc.
Presúvame sa do roku 1914. Bol Štedrý deň a vojaci sa krčili od zimy a od nepriateľskej paľby v zákopoch Západného frontu. Keď v ten rok vypukla prvá svetová vojna a veľa z nich dobrovoľne narukovalo do bojov, vtedy ešte verili rečiam vládnucich elít, že po rýchlom víťazstve budú do Vianoc doma. Teraz, keď stála proti sebe britská a francúzska armáda na jednej strane a za územím nikoho nemecká armáda v doslovnom zaseknutí a neustálom zbytočnom krviprelievaní, ktoré neprinieslo žiadny výrazný posun, už nikto nepochyboval, že táto vojna bude riadne dlhá. Každý preklínal ten deň, keď vypukla.
Zrazu sa však stalo čosi neuveriteľné. Z nemeckých zákopov sa v ten večer namiesto streľby začala šíriť koleda Tichá noc. Prekvapení britskí vojaci sa k spevom pridali. Nemeckí vojaci postavili na vrch zákopov ozdobené stromčeky, ktoré sa na fronte nevzali náhodou. Sám cisár Wilhelm II. nechal tisíce týchto stromčekov poslať na Západný front. K tomuto počinu ho vyzdvihlo posolstvo pápeža Benedikta XV., v ktorom vyzýval bojujúce strany k vianočnému prímeriu. Vtedy nastal skutočný vianočný pokoj.
Na druhý deň neuveriteľné vianočnému prímerie pokračovalo. Britskí a nemeckí vojaci, aj keď vedeli, že ich môže hocikto hocikedy zastreliť, vyšli zo zákopov a na území nikoho si priateľsky podávali ruky, priali si veselé Vianoce a vymieňali si darčeky. Dokonca prišlo aj k priateľskému futbalovému zápasu, ktorý vyhrali Nemci. Výsledok bol 3:2. Niektorí vojaci spolu lovili zajace, iní jedli za spoločným stolom. Dokonca sa slúžila svätá omša celebrovaná britským a nemeckým kaplánom za mŕtvych Britov, ktorí padli deň pred Vianocami počas nepodareného útoku na nemecké pozície. Nemci dokonca pomáhali britským vojakom pozbierať a pochovať svojich mŕtvych kamarátov. Na iných úsekoch frontu prišlo aj k priateľským stretnutiam nemeckých a francúzskych vojakov, tieto stretnutia však boli zriedkavejšie.
Skrátka v tento deň vyzeralo na území nikoho všetko tak, akoby žiadna vojna nebola. Dokonca sa začalo vo veliteľských štáboch pošuškávať, že boje úplne prestali a vojna skončila. A tak po pár hodinách nádhernej idyly sa vojaci zrazu museli rozlúčiť a vrátiť sa naspäť do svojich zákopov, kam ich hnali nielen velitelia, ale aj delostrelecká paľba a streľba z pušiek. Na niektorých miestach však pokoj zbraní vydržal až do Nového roka.
Samozrejme, táto udalosť neprebehla na celom úseku frontu, ba dokonca sa vôbec neudiala na Východnom fronte, keďže Rusi ako členovia Pravoslávnej cirkvi oslavovali Vianoce až o dva týždne neskôr. Takže tu umierali ľudia po tisícoch aj v tento deň.
Aj keď boje na ďalší deň pokračovali, akoby sa nič nestalo, vianočné prímerie (Christmas truce) roku 1914 sa navždy zapísalo do histórie aj vďaka mnohým listom z frontu, zápismi v denníkoch a spomienkami veteránov. O to väčšmi sa stalo obrovským zázrakom, pretože sa už nikdy od tej doby počas ďalších konfliktov neopakovalo. Pomaly sa však na túto udalosť začalo zabúdať až do stého výročia vypuknutia prvej svetovej vojny. Vtedy prišiel vyššie spomínaný obchodný reťazec s nádhernou reklamou, ktorá sa vianočné prímerie snažila čo najlepšie vystihnúť a týmto spôsobom si ho pripomenúť.
Čo sa týka kinematografie, v roku 2005 natočilo Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Belgicko spoločný film o vianočnom prímerí 1914 s názvom Šťastné a veselé (Joyeux Noël).
Prímerie, ktoré sa v ten rok udialo na Západnom fronte, sa už nikdy neopakovalo. Avšak jasne ukazuje, že človek si začne vážiť niektorých dôležitých vecí až vtedy, keď o ne príde a snaží sa ich aspoň na chvíľu získať späť. Preto by táto udalosť mala byť dokonalou ukážkou toho, čo by mali Vianoce naozaj pre človeka znamenať.
Foto: prezi.com, en.wikipedia.org
