Možno žijem v nejakej skreslenej realite, ale na priateľstvo muža a ženy bez akýchkoľvek podtónov neverím. Mám známych, kolegov, bratov svojich kamarátok. Áno, na pivo s nimi sem-tam idem. Nie, neprepijem s nimi celú noc a nebudem pred nimi vyplakávať, že som musela začať behať, lebo mi chýba se*. Jediný muž, s ktorým mám potrebu tieto životne dôležité témy preberať je môj homosexuálny kamarát.
Pojem „friendzone“ popisuje stav nešťastníka, ktorý sa so slečnou skamarátil, aj by ju poľúbil, ale ona ho za milé gestá len priateľsky potľapká po hlave ako psíka, ktorý tentoraz ten výkal na chodníku obišiel namiesto toho, aby ho zožral. Jedinec, ktorý sa smutne pozerá, ako slečna prežíva deštruktívne vzťahy s ešte deštruktívnejšími jedincami, a ktorej ani nenapadne, že práve onen obyčajný kamarát je „ten pravý“.
Mám vo svojom okolí niekoľko naivných ženských duší, ktoré na takéto priateľstvá stále veria. Strávila som s nimi veľa večerov, ktoré vyzerali nasledovne: JEJ POHĽAD: „Bavím sa s kamarátom. Smejeme sa, pijeme pivo. Jéj, aký dobrý kamarát! Jéj, ako ma počúva! To je fajn, to je naozaj dobrý kamarát!“ JEHO POHĽAD: „Skončí u mňa doma, neskončí?“
Takáto naivná slečna skoro stále padne na hubu. A aj napriek tomu sa vždy a znova tvári prekvapene, keď sa objaví nejaký ten náznak niečoho iného ako kamarátstva (napríklad keď ju taký kamarát poprosí o polonahú fotku).
Nikdy som priateľstvám mužov a žien príliš neverila a preto mi celá myšlienka „friendzone“ príde tak trocha alibistická a hlúpa. Tento pohľad je však len a len môj a určite existuje veľa spokojných mladých dám, ktoré si svoje kamarátstva s mužmi užívajú (či si ich užívajú aj daní muži je otázne).
Čo teda (ne)robiť, ak sa chcete zo škaredej „friendzone“ vyškriabať?
Čo robíte dobre
Rozprávate sa s ňou (a navyše aj počúvate, čo hovorí ona), sem-tam ju niekam pozvete, rozosmievate ju.
Čo robíte zle
Všetko ostatné…
Píšete/ voláte jej príliš často, pričom hojne používate zdrobneniny.
Reagujete na KAŽDÝ jej status a fotku na Facebooku (veď čo iné by už človek robil so svojím voľným časom).
Stále ju niekam pozývate, tlačíte na ňu, nedáte sa odbiť (ja viem, že vám stále tvrdíme, že o ženu musíte bojovať, ale treba ju občas aj nechať samú so sebou, aby sa začala nudiť… potom zväčša prilezie).
Nedotýkate sa jej (tým nemyslím ani poťapkanie po ramene, ani se*uálne obťažovanie), nepoužívate (inteligentné a rafinované) se*uálne narážky. Tie sú vecou mätúcou. Ak jej ale nenaznačíte, že vám ide aj o niečo iné, tej chudere to asi nikdy nedopne. Netreba hneď navrhnúť trojku, ale dvojzmyselná poznámka neuškodí.
Nemáte spoločenský život. Aj keď nepatrím k zástancom stratégií typu: „pritisnem sa na túto blondínku a ona si potom bude zo žiarlivosti vlasy trhať“, keď ženská vidí, že je o vás záujem, zbystrí. Podvedome začne bojovať, pretože sa budete javiť ako samec príťažlivý a na potomstvo vhodný a takých je už teraz žalostne málo!
Ste pasívni, nechávate veci „plynúť“. Za toto by som vás bila. Všetkých rad-radom. Ale tak čakajte, no (a potom to na ňu vybaľte, keď vás požiada, aby ste boli krstným otcom jej šiesteho dieťaťa).
Ak sa nakoniec rozhodnete váš prístup k nej zmeniť, začnete používať dvojzmysly, sem-tam jej odhrniete vlasy z čela (scéna hodná romantického filmu), pár dní sa jej neozvete a ona sa k vám aj naďalej bude správať ako k poslušnému psíkovi, vykašlite sa na ňu. Očividne je buď mentálne jednoduchšia alebo o vás jednoducho nemá záujem (a ani nikdy mať nebude).
Rada na záver: Ak sa však predsa len radi vyžívate v bolesti (prípadne potrebujete takúto kreatívnu silu, aby ste mohli skladať romantické balady na svojej gitare), nenechajte sa týmto článkom rušiť a pokračujte vo svojich trýznivých počinoch aj naďalej.
