Zvykne sa hovoriť, že ten, kto nepozná dejiny, je nútený ich v budúcnosti zažiť znova. Samozrejme neplatí to doslova, no aspoň tie najdôležitejšie fakty z dejín je nutné poznať, aby ste v prípade nejakej hlbšej konverzácie neboli za hlupáka. Školské učebnice však často ponúkajú informácie, ktoré nie sú až tak celkom pravdivé! 

Shakespeare svoje diela nenapísal a pyramídy v Egypte nepostavili otroci. Čože? Teraz si asi poviete, že nám šibe. Pravda je však taká, že existujú reálne dôkazy a teórie o tom, že o týchto a ďalších veciach sú veľké pochybnosti, ktoré sú často pravdivejšie ako to, čo nás učili v škole.

Shakespeare svoje diela nenapísal

William Shakespeare patrí dodnes medzi najvýznamnejších spisovateľov a dramatikov. Rodák z Veľkej Británie údajne tvoril v 16. a 17. storočí. Shakespeare však vyrastal v prostredí, v ktorom pravdepodobne nemohol získať dostatočné znalosti na napísanie takých významných diel, v ktorých rieši politiku, intrigy či kultúru iných národov.

Pravda je taká, že Shakespeare ani jednu zo svoji osemnástich hier neautorizoval. Mnoho ľudí takisto poukazuje na jeho rozdielne podpisy, ktoré sa nachádzajú v dielach a vyzerá to skôr tak, ako keby sa pod nich podpisovali rôzni iní ľudia. Teóriu o tom, že svoje diela nenapísal, väčšina ľudí síce odmieta, no na druhej strane ju prijali také významné osobnosti ako Mark Twain či Sigmund Freud. Či už to tak je alebo nie, meno Williama Shakespeara bude pravdepodobne navždy zapísané v dejinách ľudstva.

William Shakespeare diela

Pyramídy v Egypte nepostavili otroci

Tí, ktorí v Egypte stavali pyramídy, to určite nemali jednoduché. Obrovské horúčavy a roky ťažkej práce si vyžiadali svoje obete na zdraví a predovšetkým aj na životoch. Architektonické skvosty, ktoré dnes môžeme obdivovať, však nepostavili otroci. Tento mýtus sa dejinami Egypta tiahne už od čias „otca dejepisu“ Hérodota.

Historické pramene však jednoznačne poukazujú na to, že pyramídy stavali normálne platení robotníci. Samozrejme medzi nimi boli rozdiely, niektorí boli vyučení remeselníci a iní sa zas špecializovali iba na ťažkú manuálnu prácu. Hérodotovu teóriu, ktorú však verejnosť berie ako fakt, väčšina historikov zamieta a označuje za mýtus. V starovekom Egypte samozrejme otroci boli, no ich pánmi boli využívaní skôr na prácu na poli či v domácnosti a dokonca boli braní ako členovia rodiny. V prípade úmrtia takéhoto otroka rodina smútila a vystrojila mu riadny pohreb.

Egyptské pyramídy

Pás cudnosti je výmysel

Pásy cudnosti vraj vznikli v dávnej minulosti, kedy si stredovekí rytieri chceli poistiť to, že ich ženy nebudú mať pohlavný styk s niekým iným, kým oni budú musieť odísť do vojny. Údajne teda ženu „zamkli na kľúč“. Prvá zmienka o niečom podobnom sa však objavuje až v 14. storočí a navyše sa ďalej dejinami nešíri. Také niečo by však ani z logického hľadiska nebolo možné, pretože pásy by sa museli po niekoľkých dňoch pravidelne meniť, inak by hrozilo riziko vážnych zdravotných problémov.

Pás cudnosti

Knižnicu v Alexandrii nezničil Caesar

O tejto najväčšej knižnici z čias antiky koluje mnoho mýtov a legiend. Údajne v nej boli zachované tisíce zvitkov, ktoré zachytávali múdrosti a vedomosti vtedajšieho sveta. Podľa záznamov z histórie sme sa dozvedeli, že túto knižnicu zničil samotný Július Caesar, keď pri obliehaní Alexandrie založil obrovský požiar.

Veľká väčšina historikov sa však prikláňa k tomu, že knižnica bola zničená už dávno predtým. A dôvod k tomu nebol nijak šokujúci. Jednoducho nebolo nikoho, kto by bol ochotný investovať do chodu knižnice peniaze. Zrušili sa štipendiá a zahraniční študenti, od ktorých sa investície očakávali, vôbec neprichádzali. Najväčšiu skazu však utrpela knižnica až v roku 642, kedy Alexandriu dobyli moslimovia, ktorí si vzácnymi zvitkami a knihami z čias antiky kúrili v kúpeľoch.

Knižnica v Alexandrii

Sfinga v Gíze nemala nos dávno pred Napoleonom

Socha v tvare sfingy postavená medzi pyramídami v Gíze je predmetom mnohých dohadov. O tom, ako prišla o svoj nos, koluje množstvo legiend, medzi nimi dokonca aj taká, že jej ho jednoducho pri stavaní nedorobili. Najčastejšie sa však spomína, že slávny francúzsky štátnik Napoleon (1769-1821) nariadil svojim vojakom, aby jej ho odstrelili. Toto tvrdenie však opäť raz popierajú historické pramene.

Tie tvrdia, že sfinga o svoj nos a kus brady prišla už v roku 1378, keď sa jeden z arabských fanatikov Muhammad Sa’im al-Dahr nahneval, že roľníci uctievajú sfingu, aby im zabezpečila lepšiu úrodu. Neskôr bol za vandalizmus na sfinge aj popravený. Pre zaujímavosť ešte treba dodať, že sa traduje, že keď táto sfinga bude zničená, nastane s celým ľudstvom koniec.Sfinga v Gíze

Zdroj: Brightside.me | Foto: YouTube