Určite sa to už stalo aj vám. Niečo vás držalo od toho, aby ste spravili ten správny krok. Váš mozog zrazu prejavil génia v zaplavovaní vás možnými negatívnymi scenármi toho, čo by sa mohlo stať, keby sa vám to, náhodou, nepodarilo. Stáva sa to každému, volá sa to “cuknutie”.

Cuknutie (alebo v angličtine “flinch”) je zdravou reakciou na potencionálne nebezpečenstvo – na medveďa, rozzúreného chlapa alebo rozpálenú platničku. Predstavte si amatéra boxera. Keď ho ide súper udrieť, tak zatvorí oči a cukne so sebou dozadu. Profesionál to nerobí, naučil sa bojovať sám so sebou a vidieť nebezpečenstvo len tam, kde je.

Problémom ale ostáva, že tento mechanizmus sa aktivuje aj vtedy, keď si iba nie ste istý výsledkom svojho rozhodnutia alebo činu, o ktorý sa chcete pokúsiť. Napríklad pri prihovorení sa veľmi peknej kolegyni alebo pri podaní výpovede s vidinou vlastného podnikania. Je v týchto dvoch príkladoch nejaká reálna, okamžitá fyzická hrozba? Nie, ak v prvom prípade nemá priateľa vraha a v tom druhom nepôjde mafia po krku vášmu podnikaniu. Tieto scenáre sú možné, ale tak nepravdepodobné, že nie je dôvod sa kvôli ním svojho cieľu vzdať. Váš mozog ale nerozlišuje medzi možnosťou a pravdepodobnosťou. Snaží sa vás len držať v “bezpečí”, preto ste tam, kde ste.

Ako s tým ale bojovať? Jednoducho – spravte to!

parachute-658397_1920-miniAvšak teraz vám nehovorím, aby ste obťažovali svoje kolegyne alebo dávali výpoveď. Iba vám odporúčam skúsiť otvoriť tie dvere, pri ktorých sa bojíte, čo za nimi môže byť, aj keď viete, že vás čaká Jackpot alebo vám to nejako pomôže. Mozog vám totiž pri množstve veciach povie, že to nemá zmysel, že sa to aj tak nepodarí alebo na to nemáte. No to neviete, dokým to nevyskúšate.

Ak to zhrniem, tak jediné, čo vás drží od vášho vysnívaného cieľa, ste vy sami, pretože vás váš mozog drží v úzadí, aby ste boli v bezpečí. Choďte a prekonajte sa, vyhrajte sami nad sebou! Vy viete, že to dokážete.