Kedy je človek starý? Tento pojem je skutočne relatívny. Prvákovi na základnej škole sa zdá starý aj jeho o pár rokov starší brat, zatiaľ čo takému tridsiatnikovi ani len nepríde na um, že by on sám bol starý. Teda až na niektoré okamihy…

V živote človeka sa totižto z času na čas vyskytne situácia, ktorá mu nepríde nijak zvláštna. V ten okamih. O pár hodín či dní si však uvedomí, že sa dostal do ďalšej etapy života. No a to nehovoríme o oslave osemnástych narodenín, získaní vodičáku či vysokoškolskom diplome.

Už nie si malé decko!

Túto frázu počul každý z nás. A zrejme nie raz. Aj keď to tomu cca desaťročnému dieťaťu nepríde ako podstatná informácia, je to znak, že upratať si svoje veci má byť samozrejmosť. No a vedieť si urobiť aspoň rožok bez toho, aby s touto činnosťou zakaždým otravoval svojich rodičov.

K doktorovi môžeš ísť aj sám!

Ďalší okamih, ktorý dieťa priblíži k dospelosti. Hlavne v dnešnej dobe si rodičia nemôžu dovoliť vymeškávať len tak robotu kvôli tomu, aby išli so svojím prechladnutým puberťákom k doktorke. Keď niekto zvládne túlať sa po vonku a oklamať predavačku, len aby mu predala cigarety, zvládne aj doktorke povedať, čo mu je…

„Dobrý deň!“ alebo aj „Čo to robí ujo?“

Jedna z najväčších faciek od života. Ledva chodíte na strednú školu, poprípade ste prekročili hranicu dospelosti a vy sa stále cítite ako dieťa. Zarábate maximálne tak na letnej brigáde v Kauflande a odrazu ste pre niekoho starý. Nejaký školáčik vás v autobuse alebo vlaku osloví frázou: „Dobrý deň, môžem si prisadnúť?“. Prípadne si nahadzujete spadnutú reťaz na bicykli a okoloidúce dieťa sa spýta svojej mamy: „Čo robí ujo s bicyklom?“. Vy sa márne obzeráte, kde je nejaký starší pán s bicyklom. Až po chvíli vám docvakne, že tým ujom ste vy.

Tato!!! Ocko!!!

Okamih, pri ktorom pochopíte, že to malé čudo, ktoré ste párkrát prebalili a ktoré predtým zapríčinilo neprirodzene veľké brucho vašej partnerky, nie je len dočasný úkaz. Je to váš potomok a teraz ho budete vychovávať a starať sa oňho tak dlho, ako vaši rodičia o vás.

Poznámka: Ideálne je, ak sa otcom stanete až niekoľko rokov po tom, čo vám deti začnú vykať…

Je mi vážne zle!

Včera ste boli na stretávke zo školy, alebo ste boli na nejakej chate u vášho kolegu a pili ste do noci, prípadne do rána. No už sú dve hodiny poobede a vy stále nie ste schopný vstať z postele a márne spomínate na to, že kedysi ste takéto úlety zažívali bez väčších následkov pravidelne.

Poznámka: Zrejme ste už zrelý tridsiatnik, no napriek tomu o rok dopadnete na grilovačke absolútne rovnako…

Čože je to päťdesiatka?

Polstoročnica života, mladosť je fuč. Ak ste sa celý život nelikvidovali nejakými návykovými látkami a nezničila vás vaša robota, uvedomujete si, že zrejme mladší už nebudete, no nie je to taká tragédia. Všímate si vašich rovesníkov a svojich kamarátov z detstva už na ulici takmer nespoznáte. Čo je horšie, občas vidíte niektorého z nich na parté. Ak však myslíte pozitívne, všímate si aj o dvadsať rokov starších ľudí, ktorí stále aktívne športujú v rámci svojich možností. Cyklistika, turistika či lyžovanie vás udržia v kondícií aj naďalej.

Poznámka: Nie je vylúčené, že občas vám podlomí nohy bod č. 5 (Je mi vážne zle), poprípade sa vrátite k bodu č. 4 (Tato!!!), no teraz ho už budete vnímať inak.

Foto: stylishwife.com, giphy.com