Nie všetci DJ-i majú sebavedomie na rozdávanie. Nie všetci DJ-i bavia seba a ľudí len pod vplyvom alkoholu či drog. A nie všetci DJ-i „paří“ do rána bieleho. Stretli sme svetlú výnimku, ktorá má napriek svojmu úspechu stále občas trému, nepije, nefajčí a po akcii zdrhá hneď domov. Päť dní v týždni trávi čas pracovne vo Fun rádiu a víkendy zväčša v slovenských kluboch. Reč je o DJ-ovi menom Milan Lieskovsky.
Prečo nemá Milan Lieskovsky prezývku ako väčšina DJ a producentov?
Keďže som už na strednej robil hudbu, spolužiaci ma vtedy nazvali M Project, čo bolo veľmi zlé, takže som začal používať svoje meno. Hlavne ma inšpiroval „môj hudobný otec“ Tomáš Haverlík, ktorý vystupoval pod svojím menom, len bez diakritiky. Páčilo sa mi to, pretože každý vedel, o koho ide. Kadejaké tie mená, ktoré si dávajú aj naši DJ-i sú komické, aj keď to moje tiež nie je výhra. No raz, keď som si doma svoje meno napísal sám pre seba, aby som si vedel predstaviť, ako by niekde mohlo vyzerať, povedal som si, že sa s ním dá robiť. Rozdiel je v tom, že umelecké meno si píšem bez dĺžňa, čo je v podstate moja značka, ktorá mi sedí. Avšak viem, že s mojou koncovkou „sky“ nemám veľkú šancu na úspech, pretože znie rusky. Ale čo už.
Takmer každý víkend si v nejakom klube. Sprevádza ťa na cestách ešte niekto?
Sem-tam ideme väčšia partia. Po takom dlhom čase už mám v jednotlivých regiónoch a mestách svoj okruh ľudí, s ktorými sa stretávam či už v kluboch, alebo na nejakej večeri pred vystúpením. Najnovšie, posledný rok, chodievam ešte s jedným chalanom, ktorý mi robí mikrofón, hecuje ľudí a hlavne vytvára šou. Dnešná doba si to pýta, takže sa spolu snažíme dať ľuďom emóciu, aby odchádzali so zážitkom, o ktorom môžu rozprávať aj ďalej. Ja som nikdy nehovoril do mikrofónu, pretože som neprešiel bežnou cestou DJ-a. Začínal som osem rokov dozadu a skôr v kluboch, kde sa mikrofón nepoužíval. Keď som sa zrazu ocitol na diskotékach, bolo to pre mňa niečo nové a nesedelo mi to. Mikrofón robí 70 % akcie a hudba len 30, pretože v princípe hrajú všetci to isté.
Zvykneš sa pred vystúpením aj trocha povzbudiť, trebárs s kamošmi v aute nejakou fľašou? Samozrejme, len ak nie si šofér 🙂
Ostatní si aj otvoria, ale ja ani nepijem, ani nefajčím, takže to majú so mnou ťažké. Hlavne ja to mám ťažké, keď na akciách za mnou stále chodia ľudia, aby som si s nimi dal drink a na východe ani nehovorím, samé „podz vypic“. Niektorí to nepochopia a urazia sa. No myslím, že v tomto ma už asi ťažko niekto zlomí.
Mikrofón robí 70 % akcie a hudba len 30, pretože v princípe hrajú všetci to isté.
Alkohol si nikdy ani neskúšal?
No, nerátam, keď som pil červené víno, ktoré som si musel rozriediť s kolou tak, že ho nebolo ani cítiť. V tomto som asi konzervatívny.
Niektorí hudobníci sa povzbudzujú pred a počas vystúpenia energeťákmi…
Nepijem ani energeťáky. Je to bordel. Energeťák si dám len vtedy, keď mám už totálnu krízu, aj to len minimálne. Snažím sa tomu brániť, pretože človeka pekne vystrelia. Raz, keď som šiel z Košíc, vypil som štyri a dva dni som nespal, prosto nič. Takže počas vystúpenia pijem len vodu, sem-tam nejaký džúsik.
Predpokladám, že ani mäkké drogy nie sú tvojou parketou…
Nie. Načo? Viem sa zabaviť aj bez toho. Príde mi detinské, ak niekto ešte v dnešnej dobe holduje mäkkým drogám.
Máš vôbec nejaké neduhy?
Moje blízke okolie a partia, ktorá ma sprevádza na akciách, mi hovorí tyčinkár, pretože na pumpách štandardne vykupujem proteínové tyčinky. Za to sa mi síce smejú, ale tyčinky sú mojou záchranou. Ak by si niekedy prišla na nejakú diskotéku a videla by si, že sa schovám, znamená to, že som hladný a dávam si tyčinku 🙂
Ako sa podľa teba vedia baviť Slováci?
Pokračovanie doteraz na manmagazin.sk nezverejnenej časti rozhovoru: Rozhovor so slovenským kráľom diskoték MILANOM LIESKOVSKYM: „Holdovať dnes mäkkým drogám je detinské!”
Slováci sa vedia baviť a každý, kto vraví, že nie, je len hejter. Ak je klub plný, je to už na DJ-ovi, ako dokáže strhnúť dav. Neexistuje výhovorka, že ľudia sú komerční, preto sa nebavia. Logicky, ak idem na komerčnú diskotéku a chcem byť úspešný, musím sa ľuďom prispôsobiť a dať im to, čo chcú. Snažím sa však do playlistu zadeliť aj nejakú klubovú skladbu s tým, aby počuli, že existuje aj takýto štýl hudby. Potom je tu spomínaný človek od mikrofónu, ktorý ľudí na takúto skladbu pripraví a udržuje atmosféru.
Zažil si už niekedy aj fiasko?
Nie vždy sa všetko podarí a keď hrá človek 150 akcií za rok, je jasné, že nie sú všetky rovnako úspešné. Ale v poslednej dobe, musím povedať, že to šlape. No sú miesta, kam by mohol prísť aj pán boh a ľudia tam prosto nepôjdu a odignorujú to. Veľa majiteľov klubov si myslí, že na vine sú ľudia, čo je blbosť. Keď raz niekto chce, aby jeho klub fungoval, musí s ním pracovať, starať sa o neho a hlavne o svojich návštevníkov. V dnešnej dobe už ľudia nepôjdu do hocijakej šopy, kde trčia rúry zo stropu. Potom samozrejme, že len lamentujú nad tým, ako je všetko zlé. Aj ja som si párkrát povedal, že tí ľudia sú zlí. Potom som si uvedomil, že skúsim nájsť chybu v sebe a spraviť akciu tak, aby dopadla dobre. Zistil som, že to ide.
V dnešnej dobe už ľudia nepôjdu do hocijakej šopy, kde trčia rúry zo stropu.
Zvykneš sa na svoje vystúpenia aj nejako špeciálne pripravovať?
Záleží od klubu, pretože sú miesta, na ktoré sa veru musím pripraviť, sadnúť si a premyslieť čo a ako budem hrať. Výhodou je, že takmer všetky kluby mám už trochu zmapované a viem, čo kde ľudia chcú a ako na danú hudbu reagujú. Hneď, ako trošku odbočím, už je zle, pretože ľudia sú vnímaví. Snažím sa teda hľadať kompromis medzi klubovou hudbou a mainstreamom. Je to ťažké, ale keby ma to nebavilo, nerobím to.
Ty osobne dávaš prednosť čomu?
Myslím si, že aj komerčná hudba vie byť dobrá. Nebudem sa hrať na ortodoxný underground, pretože mám rád veľa komerčných veci. Samozrejme, okrem tých kukuríc a šalátov, ktoré nás valcujú z každej strany. Inak som vyrastal na Guns N´ Roses či Enigme.
Aj doma si zapneš niektoré aktuálne veci, ktoré sa hrávajú i u vás v rádiu?
Jasné, mám rád Coldplay, Ellie Goulding, Axwell, Empire Of The Sun. Ale páčia sa mi aj staré veci. Dokonca aj v aute, ak mám signál, počúvam „oldiesové“ rádio. Je to trochu zmena a napriek tomu, že nevlastním cédečka so staršími vecami, rád si ich vypočujem. Možno by som si niekedy rád zahral aj takú „oldiesku“.
A čo naši interpreti? Koho z nich by si si prizval na spoluprácu?
Vybral by som si asi len niekoho z okruhu ľudí, s ktorými spolupracujem. Aj keď ponuky sú, ale v podstate si vyberám len toho, kto je pre mňa osobnosť a o kom som presvedčený, že má talent. Keď mám možnosť niekoho podporiť, spravím to, pretože mne tiež pomohli iní. Takže, ak vidím, že mi niečo pošle 18-ročný chalan, ktorý je šikovný, správa sa rozumne, prečo nie, rád pomôžem.
Teraz je otázka mierená celkovo na slovenské rádiá. Keďže si z „fachu“, prečo rádiá hrávajú tak málo slovenskej hudby?
Rádiá dnes fungujú na prieskumoch a do prieskumov sa zaraďuje aj slovenská hudba . Ak má slabé výsledky, znamená to, že ju ľudia nechcú a nie je zrejme taká dobrá ako zahraničná. Darmo sa naši umelci sťažujú, vymýšľajú sa zákony a neviem čo. Keď budú ľudia chcieť slovenskú hudbu, sami si ju vyžiadajú a rádiá ju hrať budú, pretože im je úplne jedno, čo hrajú. Potrebujú mať hlavne čo najviac poslucháčov. Ak je niekto kaderník a je dobrý kaderník, ľudia ho chcú, má plno klientov a nestíha. V prieskumoch dostane slovenská hudba rovnaký priestor ako zahraničná a jasné, že nová kapela musí prejsť nejakým postupom, aby ju začali hrať. Určite by som neobviňoval rádiá, ale radšej sa na ich mieste pozrel sám na seba.
Vráťme sa k ešte k akciám. Stíhaš si popri hraní všímať aj baby?
Keby som povedal, že nie, klamal by som. To si všíma každý.
A ako teda hodnotíš dnešné „diskotékové“ dievčence?
Slovenky sú bez debaty TOP. Ale dnešné mladé baby… Ten vývoj je neskutočný. Už je úplne bežné, ak 17-ročné dievča vyzerá na 23. Ja keď som mal 17, aj baby vyzerali na 17, ale i na 12 🙂
Dostávaš od nich po vystúpeniach aj nejaké návrhy?
Už som si tých akcií prešiel naozaj dosť, ale návrhy ma zatiaľ obchádzajú. Netuším, čím to je, pretože viem, že iní kolegovia s tým problém nemajú. Ale je to asi aj tým, že sa vždy zbalím a idem preč. Aj keď mám akciu ďaleko, som naučený vrátiť sa vždy domov.
Aký typ dievčat dokáže najviac strhnúť tvoju pozornosť?
Malá, čierna. Aj keď aj blondíny majú niečo do seba, ale môj typ je určite malá a čierna. Mám relatívne čerstvý vzťah a terajšia priateľka je prvá, ktorá spĺňa tieto moje „kritériá“.
Kým si ju našiel, balil si predtým dámy aj na to, že si Milan Lieskovský?
Na to nemám sebavedomie. Moje hudobné pozadie, o ktorom veľa ľudí ani netuší, je také, že na začiatku som mal veľký problém vystúpiť pred davom. Teraz som už zvyknutý, no aj tak existujú momenty, kedy sa pred publikom normálne klepem. Naposledy som to zažil aj teraz nedávno. Ľudia ma tak dostali, že ešte pár dní som sa z toho nevedel spamätať.
V rádiu máš teraz po technickej stránke na starosti ranné vysielanie. Nemávaš problém so vstávaním?
Poviem ti, že je to zabijak. Večer by som rád ležal už o desiatej, ale to sa mi podarilo asi len raz. Snažím sa byť teda v posteli aspoň o jedenástej. Osem rokov predtým som vysielal poobede a chodieval som spávať o štvrtej ráno, takže teraz je fakt hrozné zvyknúť si na iný režim.
Nikdy si nechcel byť moderátorom?
Nie, nie, nie. Nemám na to hlavu, pretože moderátorom nemôže byť hocikto. Jasné, že keď ti niekto napíše text, tak ho prečítaš, ale to už nie je o moderovaní. Moderátor je človek, ktorý sa vie vyjadrovať, je pohotový, trefný a musí mať v hlase charizmu.
Keďže je u vás stále kopec srandy, čo najvtipnejšie sa ti stalo počas vysielania?
Toho je strašne veľa, už si ani nepamätám. Ale skôr je to o tom, že dostávam od kolegov nakladačky (Junior a Marcel, pozn. redakcie) a tým, že oni sú za mikrofónom a ja nie, nemôžem sa brániť. Stretávam sa však s pozitívnym reakciami od ľudí, ktorí mi potom hovoria, ako mi dobre dali 🙂
A počas vystúpenia?
Väčšinou keď si vypnem pesničku a ostane ticho, čo je však bežné. Ale už aj lietalo kadečo na stage, minerálky a tak. Ľudia sú zvieratá, keď si vypijú.
Ľudia sú zvieratá, keď si vypijú.
Vieš si predstaviť, že by si sa mohol živiť aj niečím iným?
Je jasné, že to nebudem robiť do konca života, ale zatiaľ to šlape. Každú jednu akciu si vážim, pretože tak, ako raz začneš, raz aj skončíš.
Aké máš najbližšie plány?
Pre najskalnejších fanúšikov vydám čoskoro DVD z dvoch vystúpení, z Ministry of Fun a z klubu Sway. Taktiež by som dal rád von autorský album. Pomaličky ho už promujem a vypúšťam single. Snažím sa niektoré veci robiť tak, aby sa ujali aj v rádiách, takže uvidíme. Mám výhodu, že ak sa mi to aj nepodarí, nezrútim sa a nemusím si búchať hlavu o stenu. V lete mám na pláne festivaly a snáď aj nejakú dovolenku, ale ešte neviem kam.
Foto: Facebook/MilanLieskovsky
