Opýtali sme sa bratislavských taxikárov, či sa im stalo, že by im ponúkala zákazníčka se*. A čo myslíte, že sme sa dozvedeli? Samozrejme, dosť šokujúce výpovede!

„U prostitútok, najmä tých pouličných, je to celkom bežné – ony si dokážu objednať taxík a pred jazdou mi povedať „spravím ti fajku, doplatíš mi 15 Eur a zoberieš ma na Slovnaft“, hovorí s úsmevom prvý z nich, ktorý sa rozhovoril. „Zobrali ste to?,“ pýtame sa. „Čo ste sa zbláznili, veď to sú najhoršie chudery sfetované a bezzubé. Ale mám kolegu, čo sa v tom doslova vyžíva. No, každý sme nejaký.”

Druhý taxikár si spomenul na omnoho príjemnejšiu skúsenosť, máme však striktne podotknúť, že sa také niečo udialo, keď bol ešte slobodný. „Viezol som tri dievčatá, išli k ďalšej kamoške na žúrku na byt. Asi v polke cesty ma začali presviedčať, aby som išiel s nimi, že tam budú iba samé baby. No kto by tomu odolal?,“ pýta sa. „Zaparkoval som auto, nahlásil dispečerke, že si dávam voľno a išiel s nimi.“ Spomína šofér s nostalgiou v hlase. „Ale nič sa neudialo, iba sme sa opili, zabavili, porozprávali a išiel som domov,” žmurkne na nás na konci rozprávania o tomto zážitku.

Ďalší taxikár má takýto príbeh: „Raz som viezol dve striptérky, ale neskutočne krásne baby, mohli mať okolo dvadsať. Celú cestu ma prehovárali, že majú objednanú výrivku a budú v nej samy, aby som išiel s nimi, že zadarmo. Nevedel som presne, čo všetko je v tej ponuke zadarmo, ale, bohužiaľ, som nemohol ísť. Dodnes na to spomínam.”

265

Iný taxikár považuje návrhy na se* od zákazníčok, ako v podstate veľká väčšina nami oslovených taxikárov, za úplne bežnú vec: „Najčastejšie sa stáva, že ide partia dievčat spolu do mesta “na lov”. No a keď sa im nič nepodarí “uloviť”, potom sklamané a pod značným vplyvom toho, čo popili, im „neostáva nič iné“ iba to skúsiť na posledného chlapa, s ktorým sa v ten večer stretnú – na taxikára. Čiže ponúk od rande až po nezáväzný se* si užije priemerne dobre vyzerajúci taxikár v Bratislave až-až. Kto vám hovorí opak, klame.“

Dostávame sa k názoru, že dievčatá dokonca se*om navrhujú platiť, a to nie len prostitútky: „Stáva sa, že nasadne dievča a po ceste navrhne, či by nemohla zaplatiť se*om. Prvýkrát som z toho zostal šokovaný. Pochopil som to asi tak, že sa s ňou rozišiel nejaký prachatý frajer, ona bola zvyknutá na vozenie sa autíčkom a teraz má problém ísť na MHD. Veď, čo keby ju stretla nejaká kamarátka. Tak sa radšej vyspí s taxikárom, aby ju odviezol autom. Totálne choré!“

Jeden se*-vtipný príbeh (zdroj FB: „Denník taxikára“):

„Raz mi volal kamarát či by som neprišiel pre jeho frajerku niekam do mesta, že je opitá. Vravím okej, pôjdem po ňu a zaveziem ju, viem kde býva. Po niekoľkých minútach v taxíku, jeho podotýkam statočne opitá frajerka precitla v aute, že tam sedí iba ona a ja. Hovorí mi, že som sympatický a pýta sa kam ju veziem. Hovorím jej, že domov. A ona mi na to: Žiadne domov, ja som strašne nadržaná, odboč niekam! Dalo mi pomerne veľa práce aby som ju upokojil a vyložil pred domom…. Ale keby to nebola dobrého kamaráta frajerka, neviem ako by to dopadlo…!“

S jedným taxikárom sme sa dokonca dohodli, že si sadneme na kávu a urobíme spolu rozhovor:

Ako dlho jazdíš?

17 rokov.

Pamätáš si ešte na začiatky?

Áno, v tej dobe, keď som začínal, išiel z tých taxikárov ešte taký rešpekt. Zvláštne spomienky…

Ako si sa dostal k tejto práci?

Moja ex našla inzerát v novinách. Hľadal som prácu ako každý iný. Ale váhal som, či to zoberiem.

Išiel by si to robiť znova?

Nie, nie určite nie. S týmto rozumom už určite nie.

Takže to robíš nasilu?

Ale nie, zas také zlé to nie je. Je to dobrá robota, mám tu absolútnu voľnosť.

Čo je najhoršie na práci taxikára?

Psychická záťaž s opitými ľuďmi, často agresívnymi.

A úplne najlepšie?

Je to veľmi pohodlné zamestnanie. Sedím, vozím sa. Kedy sa mi chce, idem na kávu. Nikto za mnou nestojí, nič nemusím. Robím iba, kedy chcem. Mám absolútnu voľnosť a slobodu. Keď sa mi nechce, nejdem do práce. Ale nič nezarobím, samozrejme.

To nie je tak, že ty más svoje stanovisko a musíš tam stáť? Alebo byť stále „k dispozícii“?

Sú také taxíky, ale ja tak nefungujem. Robím spôsobom, že dispečerka povie do vysielačky objednávku a niekto sa prihlási, takže ak chcem, striehnem na objednávku a ak nechcem, tak sa neprihlásim. Ale nemusím sa prihlasovať, ohlasovať, nič. Robím, koľko chcem a kedy chcem.

Akí sú najhorší zákazníci?

Opití alebo možno ešte horší sú tí, čo si do toho dajú aj iné drogy.

Z toho, čo mi rozprávaš, mám pocit, že tu v Bratislave všetci fetujú.

No veď to tak aj je. Veru skoro všetci.

Kedy robievaš?

Ja robím iba v noci, najskôr to bolo všelijako, ale teraz po tom, čo som si všetko vyskúšal, tak robím iba v noci.

Prečo iba v noci, lepšie zarobíš?

Hmm, o tom koľko zarobíš nerozhoduje to, kedy robíš, ale iné veci. Ale ja robím v noci preto, lebo s partnerkou nám to tak viac vyhovuje. V noci robím, doobeda spím, poobede sme spolu a večer idem do práce. Nelezieme si na nervy, každý máme svoj priestor.

266

Takže nie si typický nočný živel?

Ale áno, mám to radšej v noci – kávičky, bary, atmosféra… A tiež sa môžem lepšie na hodinku niekam zašiť na hotel, tak aby o tom moja stará nevedela.

Ako je to s tými miestami na parkovanie, vraj to je podfuk?

Máš pravdu, je to tak pol na pol. Polovica je o*eb, za to ide šéf dispečingu na dovolenku.

Čo ťa vie najviac vytočiť?

V podstate najčastejšie sú to ľudia, ako som povedal, pod vplyvom alkoholu. Dámy, tie vedia dobre podrýpavať, typu „To kadiaľ ideme? Ja nie som zvedavá na jazdenie po celej Bratislave“. Ale všeobecne, ak ma chce niekto po 17 rokoch taxikárskej praxe v Bratislave učiť, kadiaľ mám ísť, vie to celkom vytočiť.

Nestáva sa ti, že „zabudneš odbočiť“?

Naschvál to nerobím, ak myslíš toto. Ale, samozrejme, stalo sa mi, že som sa zamyslel a prepásol som odbočku. Vtedy je najlepšie, ak sa ozvem ešte pred zákazníkom a jednoducho poviem „prepáčte, ja som sa zamyslel a zabudol som odbočiť, otočím sa“. Ak sa slušne ospravedlním, ešte z toho nikto nerobil vedu, veď nie som stroj. Aj ja sa môžem pomýliť.

Čo hovoríš na to, čo sa prevalilo o tlačítku na „zrýchľovanie“ taxametrov?

Áno, sú borci, čo to majú. Na prevodovej páke alebo tam niekde v blízkosti. Pozerá sa na teba a keď sa nepozeráš, „nakliká“ si tam po euričkách. Otočíš sa a zrazu tam je o pár eur viac ako predtým. Alebo majú páskou zalepené taxametre, rôzne veci som videl…

Ty neodrbávaš zákazníkov?

Prečo by som to robil? Mám tiež nejaké svedomie. Nie, už som stotožnený s tým, koľko zarobím a zarobím celkom dobre, nepotrebujem z toho vytrieskať za každú cenu čo najviac. Mám aj stálych zákazníkov. Ako hovorím. Viem si dobre zarobiť. Som spokojný, nepotrebujem to.

No a ešte mi povedz, ako je to s tými krátkymi jazdami – vždy tŕpnem, keď si volám taxík a chcem ísť iba kilometer, dva. Mám z toho taký pocit, že tí taxikári potom riadne p*čujú.

To vieš, že p*čujú. Dispečerka niekedy dostane „poďakované“ za super jazdu. Ale čo už, aj také jazdy sú a si zákazník ako každý iný a na to je to minimálne jazdné, aby si v podstate zaplatil toľko, ako keby si išiel možno 2x toľko.

Ty to máš ako s babami, mal si už návrhy na se*?

Prosím ťa, za tých 17 rokov neskutočne veľa a od rôznych dám – od k*riev až po fakt extra pekné kusy… Je to, ako si povedal, pomerne bežná vec.

Ešte daj nejakú vtipnú príhodu :-)

Boreček si raz objednal taxi, nasadol a v ruke držal tanier. Celú cestu som premýšľal, načo má ten tanier. Na konečnej mi hovorí, aby som ho 10 minút počkal. Týpek sa vrátil s plným tanierom fetu, ktorý si po ceste skoro celý nafúkal do nosa, rovno z toho taniera! Ešte ma po ceste ponúkal, či si nedám. Smial som sa, že ma ponúka, ako keby tam mal chlebíčky :-).