Neviem ako vy, ale ja nenávidím ranný se*. Ale nie je to tak, že by som po prebudení nechcel súložiť, hooo-hooo, tak to prrr. Ale…
Za prvé, som nočný živel a vstať u mňa pred desiatou znamená obrovské peklo. Väčšinou ma milenka zobudí okolo úplne nekresťanskej hodiny šiestej až siedmej ráno a začne to na mňa skúšať… “Miláčik, … o hodinu idem do práce, čo keby sme si…,” a už cítim jej ruku na hlavnom vypínači, ktorý je úplne z iných dôvodov, než si dotyčná namýšľa, napustený krvou až do prasknutia.
Ak sa však preberiem v takúto, pre mňa nočnú hodinu, jediné, čo viem nájsť na tom celom pozitíve je, že ešte nie je osem alebo deväť hodín a nemusím vstávať (áno, viem, som šťastný hajzel). Ale moja miera únavy o takejto hodine je taká, že by som jej dal aj heslo na mobil (a to by už so mnou asi nespala), kľúč od auta, PIN kód s kreditkou alebo aj prístup na internet banking, hocičo, len nech ma, prosím, nechá spať.
dal by som jej heslo na mobil (a to by už so mnou asi nespala), kľúč od auta, PIN kód s kreditkou alebo aj prístup na internet banking, hocičo, len nech ma, prosím, nechá spať.
Mimochodom, dievčatá, absolútne nechápem, ako môžete vstať také nadržané. To sa vám celú noc sníva, že vás zväzuje ten z tých 50 odtieňov či čo, do pekla? Každá jedna, prisahám, každá jedna ma ráno zobudí a začne na mňa robiť ňuňuňu. Majú to ako z nejakého spoločného postupu, návodu, zrejme schváleného nejakou tajnou se*uálnou medzinárodnou organizáciou zo ženských magazínov.
Pamätám si, ako ma jedna sestrička z nemocnice budila ráno asi o piatej, a to sme išli spať, a to vážne nekecám asi hodinu pred tým, vetou: „Buď môžeme ešte hodinu spať, alebo sa môžeme hodinu pekne pomilovať“. No hádajte, čo som jej na to odvetil? Po hodinovom spánku a po večeri plnom divokého se*u?
Postup je presne rovnaký. Začnú hm-hm-hm, ako by si ma dala, a “to by sme mali pekné ránko“ a tarara-tiriri, nepomôžete si. Teda pomôžete, ale kým som na to prišiel trvalo to: na brucho a nohy spolu! Takzvaná antikoncepčná poloha! Heh. Keď po nejakej snahe zistia, že márna snaha, zdvihnú sa a idú sa mejkapovať do kúpeľne.
Po hodine skrášľovacích procesov, kedy asi 70-krát na opätkoch, do pi*i, na opätkoch, pobehujú z kúpeľne von a späť a zase von a na balkón, lebo čo by to bolo ráno bez vypaľovania zobáčika ľahkou malbeskou, že áno. Medzitým do kuchyne, kávička, suknička, kabelôčka, okuláre mucha ce-ce ako najväčšia po*noherečka a “ahoj zlatko, kedy sa vidíme?”.
No to sme sa načakali, servus! Trésk dverami a konečne, konečne – boží kľuď pre ešte minimálne dvojhodinový spánok. Jááááj. Mne sa zatiaľ posníva to, čo si chcela so mnou robiť, len dotyčná vyzerá ako z toho kanálu na 250-tke. Dúfam, že dnes nezačne o ôsmej nejaký sused znova vŕtať príklepom do panelu, lebo prisahám, že idem kúpiť dvoch dobermanov, zazvoním a zavriem ich tam s ním, bude to síce tiež rev ale nebude sa už opakovať ;).
Ale dúfam, že dnes nie. A keď sa po desiatej preberiem do krásneho dňa, až potom je tá správna se*uálna hodina. A že micka už šróbuje niekde v práci? Heheeeej, čo môže byť ráno krajšie, ako si to za vzdychajúceho doprovodu po*nooskarmi oceňovanými „celebritkami“ z 250-tky urobiť pekne ručne – stručne? Ale to je už, celkom iný príbeh :).
PS: Občas sa to nejakej predsa len podarí a vtedy mám väčšinou ráno se*, no v postate o ňom ani neviem. To sú jednoducho – šikulky :D.
