Najhorúcejšou témou posledných hodín je “boj” Ernest Bokroš vs. zvyšok Slovenska. Tento článok je subjektívnym názorom redaktora. Nevyjadruje postoje celej redakcie portálu Manmagazin.sk, je len pohľadom jedného z členov nášho tímu. 



Názor redaktora| Nechcem sa zastávať žiadneho z hráčov, žiadneho z trénerov, ani neprinášam odpovede na otázky, ktoré rezonujú sociálnymi sieťami v rámci tejto témy. Len sa tak zamýšľam, či je naozaj správne, aby sme z trénera reprezentačnej 20-ky robili vinníka na základe dvoch statusov, a aby sme samých seba presviedčali, že jeho prípadné odstúpenie spasí slovenský hokej.

Slovensko každoročne medzi Vianocami a Silvestrom žije hokejom. V tomto termíne sa konajú Majstrovstvá sveta do 20 rokov a na tých tohtoročných sme skončili vo štvrťfinále, kde sme prehrali s Ruskom. Žiadne fanfáry, žiadny výrazny neúspech. Zrejme úplne najlepšie to zhodnotil kapitán našej 20-ky Martin Fehérváry, ktorý označil náš výkon za neutrálny.

Krátko po konci turnaja však svetlo sveta uzreli dva statusy, ktoré napadli celý realizačný tím a hlavného trénera Ernesta Bokroša. Na jeho adresu i na adresu jeho kolegov sa spustila vlna nevôle. Po statusoch Martina Pospíšila a Miloša Fafráka sa rozpútalo šialenstvo. Každé jedno médium na Slovensku, či už printové, rozhlasové, televízne alebo online, informovalo o tom, čo sa deje. Na Facebooku sa množia špekulácie, dohady a hlavne hanlivé slová na všetkých.

Jedna strana nadáva na pána Bokroša a celý realizačný tím. Následne všetci začali nadávať našim hráčom Fehérvárymu a Korenčíkovi za to, že nepovedali pravdu. Čo je pravda? To, čo napísal v subjektívnom statuse Martin Pospíšil? Keď váš kamarát napíše status a vy s ním následne v partii nesúhlasíte, ste hneď zlý? Martin a Marek podľa väčšiny Slovákov zjavne áno.

Názor: Čo ak je to celé inak?

Čo ak to bolo trošku inak? Čo ak mal Martin Pospíšil len trošku zranené ego, že nedostal takú pozíciu, v akú dúfal ako hviezda USHL? Čo ak jeho príchod taxíkom nebol až takým problémom a sú desiatky hráčov, ktorí takto často cestujú k repre, ale nerobia z toho haló? Čo ak nešlo o taxík, ale o sklamanie, že ho na letisku nikto nevíta s fanfárami? Netvrdím, že to tak bolo ani nebolo. Len uvažujem nad alternatívou.

Vete si predstaviť, že by si podobnú kritiku, či už v mladosti alebo teraz, dovolili legendy ako Šatan, Bondra, Radivojevič, Hossa či iní naši zlatí chlapci?

Korupcia

Téma korupcie je na Slovensku stále obrovským tabu a keď sa aj raz za čas niečo vyskytne, skonč to u nás už ľudovým porekadlom: „Skutok sa nestal.“ Dovolím si tvrdiť, že v slovenskom hokeji ako takom korupcia existuje. Určite sa však nevyrieši tým, že pán Bokroš odstúpi z U20. Korupcia je na Slovensku všade. V každej pos*atej fabrike si vedia určití ľudia za kávu z automatu vybaviť lepší flek, či vyšší plat. Obrazne povedané.

Tisícky anonymných užívateľov sa teraz bijú do pŕs a nadávajú na slovenský hokej, či konkrétne postavy v ňom, ale pozrime sa sami na seba, Všetci žijeme vo svete plnom korupcie. Šport, rovnako ako politika či kultúra, je len obrazom našej spoločnosti. Také typické pre Slovákov – Zlodej kričí chyťte zlodeja. A čo keby tak začal každý hrdý Slovák sám od seba?

Šport, rovnako ako politika či kultúra, je len obrazom našej spoločnosti

Nie som v pozícii, aby som mohol skutočne hodnotiť celú situáciu. Ale fakty sú zatiaľ jasné, sú to stále len dva facebookove statusy plné ničim nepotvrdených slov, aspoň zatiaľ. Všetci hádžu špinu na Bokroša a jeho realizačný tím, na Martina Fehérváryho atď. Nechcem sa stavať na nikoho stranu, ale myslím si, že keby boli tieto tvrdenia na adresu pána Bokroša pravdivé, SZĽH by vyvodil dôsledky hneď. Výkonný výbor sa tým určite zaoberať bude, tak si počkajme na verdikt a nesúďme hneď.

Kde je nakoniec skutočná pravda?

Nechcem sa nikoho dotknúť, ale mám pocit, akoby niektorí naši hokejisti mali väčšie ego ako talent. Pred MS v Kanade sme videli samé sebavedomé vyhlásenia, ambiciózne reči, ako keby išla hrať Brazília domáce futbalové MS. My však nie sme hokejová Brazília, ani favoriti. Tí, čo sledujú hokej každý rok len desať dní na prelome apríla a mája, to stále nevedia pochopiť, ale ľudia, ktorí ho naozaj sledujú pravidelne, vedia, že proti Švajčiarom už dávno nie sme favoriti. Nemci už dávno proti nám nie sú outsiderom a Slovensko už dávno nie je ašpirantom na medaily. To platí na seniorskej úrovni aj na tých juniorských.

Ako by sme si to ale nechceli priznať. Stále len čakáme na zázračný úspech, ktorý raz za pár rokov príde a potom sa ďalej utvrdzujeme v tom, že sme stále hokejová bašta. Nie, už nie sme. Sme priermerná európska reprezentácia. Naša liga za tými najlepšími zaostáva a počet našch hráčov v TOP tímoch ubúda. Teraz sme sa všetci rozhodli poukázať na pána Bokroša a pripadá mi to tak, že keby on odstúpil z funkcie, slovenský hokej by bol zázračne vyliečený. Aspoň takéto názory niektorí prezentujú…

Čo ak úpadok nášho hokeja nie je iba vina korupcie, manažérov a trénerov? Čo ak je vina aj v rodičoch malých detí, ktorí si zariadili život tak, že si proste nemôžu dovoliť platiť im hokej? Čo ak je na vine to, že mladým hráčom už nie je vštepovaná pokora, tvrdá práca a držanie sa pri zemi, ale naopak po prvom úspechu prichádza silné ego a veľkohubé vyhlásenia?

Čo ak sú na vine rodičia, ktorí svojim deťom od detstva hovoria, nech sa na to radšej vykašlú, lebo šanca, že budeš profesionál je strašne malá? Čo ak sú na vine aj rodičia, ktorí do detstva učia malých chlapcov, že nie je dôležité to, aby našli svoju vášeň, ale to aby mali stabilný príjem? Čo ak problém nášho hokeja nie je len o pár ľuďoch vo vedení, ale v celej mentalite nášho národa?

Vrátiť nášmu hokeju tvár, akú mal pred pár rokmi, je beh na dlhú trať. Nejdem tu písať, čo a ako treba spraviť, lebo na rozdiel do drvivej väčšiny Slovákov, nie som profesionálny hokejový expert na Facebooku. Kažodpádne si ale nemyslím, že je správnou cestou to, aby hráči verejne kritizovali trénerov. Len pred nedávnom sa u nás zmenilo vedenie pri seniorskej reprezentácii i v SZĽH, tak prenechajme verdikt a riešenia na kompetentných.

Zo všetkých slov a vyjadrení sa mi najviac pozdávalo prehlásenie Martina Fehérváryho. Náš kapitán na MS do 20 rokov v Kanade má síce len 19 rokov, ale z jeho slov by si mohli brať príklad mnohí oveľa starší Slováci a fanúšikovia.

„Vec, ktorú som nikdy nerobil a ani neplánujem robiť, je hodnotenie výkonov alebo prácu druhého človeka do médií, predovšetkým spoluhráčov alebo trénerov. Nemyslím si, že by som to mal byť ja, kto určuje, kto podal aké výkony alebo kto pracuje na akej pozícii.“ Martin Fehérváry.

Foto: Facebook

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.

Tommy
Vieš jak to hovoria, len rob, to čo miluješ a už nikdy nebudeš musieť robiť. Som "pokreslený" hajzlík, ktorý sa živí tým, čo ostatní chlapi robia zadarmo. A nemusel som pri tom ani začínať v péčku pre gayov. :D