Chodíte so skvelou babou, peknou, vtipnou, správne strelenou a jedného dňa vám oznámi, že by vás rada videla jej mamička a pozýva vás na obed. Pravdupovediac, mamička je vám ukradnutá. Ale jej roztomilá dcéra vám svojím pôvabom natoľko zdeformovala zdravý úsudok, že pozvanie prijmete. Prečo jej neurobiť radosť? Zrejme ešte netušíte, že vás tam čaká kľučkovanie po mínovom poli a bez základného manuálu môžete skončiť rozflákaný na kusy. Práve VÁM sú určené rady plynúce z vlastných skúseností, vďaka ktorým môžete predísť nechcenému fiasku.

 

1. Nevymýšľajte si hovadiny

Of course, nie je mamka ako mamka. Vychudnutej ženskej vo vyťahanom svetri a s okuliarmi nehovorte, že je sexi, elegantnú dámu v štýlovom kostýme nechváľte za vylúštenú krížovku.

2. Buďte sám sebou

Nebuďte upätý, rozhodne viac zabodujete ako mierne drzý, prostoreký uličník. Ak nemáte za sebou aspoň dva semestre na divadelnej fakulte, buďte prirodzený. Mamičky mávajú často pohľady prenikavé ako skenery na letisku. Ak sa vás na to opýta, netvrďte, že k tomu čerstvému škrabancu na krku ste prišli pri futbale. Ste predsa plnoletý, heterosexuálne orientovaný, jej dcéra je kočka a s veľkou pravdepodobnosťou ani mamička nebola zamladi žiadna svätica. A tobôž nie teraz. Ak zaňuchá evidentné klamstvo, zmení sa na kopova, pôjde po stope a určite vás dostane do úzkych.

3. Ohúrte aj otecka

Patrí sa okrajovo spomenúť aj otecka, aj keď vo väčšine bežných rodín má iba poradný hlas a rozhodovacie právomoci obmedzené. Kým mamička dá na umelecký dojem (čistá košeľa, vyleštené topánky), ocko preferuje technickú hodnotu zostavy (pevný stisk ruky, decentné, ale radostne zvučné cinknutie pohárikom s vínom).

4. Usmievajte sa

Je fajn, ak rozhovor s mamičkou plynie pozvoľne, pokojne, ak sa občas pousmeje, máte vyhraté. A ak sa potom s dcérenkou odoberiete do jej izby, určite sa nepríde opýtať, či si nedáte múčnik. Získali ste mocného, prefíkaného spojenca, ktorý dokáže v prípade potreby poradiť, pomôcť, jemne zmanipulovať náladové dieťa. Pošepnúť vhodný postup v prípade krízového vývoja, ak je to s vami vážne.

svokra-1

5. Neklamte

Toto sú iba základné tézy, ale oplatí sa ich držať. Počítajte aj s nutnosťou obratne zaimprovizovať, no snažte sa pohybovať v dobre známych územiach. Ak vás aj mamička zatiahne do debaty o téme totálne mimo váš obzor, priznajte farbu a dajte sa poučiť. Sú aj suverénni borci, ktorí všade boli, všetko videli a ľudia sú už raz takí – s veľkou zanietenosťou zvyknú preverovať všeobecný rozhľad Vševedkov. Istý týpek, podľa vlastných slov milovník literatúry, v pamätnej chvíli zaperlil. Na otázku, či sa mu páči Kafka, pohotovo odpovedal – „celkom sympatický vták.“  Čo myslíte, zabodoval?

Aj moji dvaja kamoši, Luco a Buggy, tvrdo stroskotali. Naoko nevinné banality im zlomili väz. Luco zbadal v okázalom príbytku babenkinej rodiny klavír a od tej chvíle sa tvrdošijne snažil domácu pani presvedčiť, že hudbu priam miluje. „S úsmevom som jej tvrdil, že niet nad klasiku, Mócart a Bétoven, všakáno. Tá zákerná stará zmija zaviedla debatu celkom iným smerom a ja som poľavil v ostražitosti. Začínal som sa cítiť uvoľnene. Po desiatich minútach si povzdychla, škoda, že Ludvik ohluchol. Veru, veru, zanietene som súhlasil, mohol napísať ešte veľa skvostných diel. Kto by, dofrasa, tušil, že skladal aj hluchý, to je akoby slepec maľoval obrazy. To bol začiatok konca. Vyprevadila ma s ironickým pozdravom hudbe zdar a dodala – mne nevadí, že ste to nevedeli. Len je smutné, že sa hráte na niekoho, kto nie ste. Jej dcéra začala byť neuveriteľne protivná, o pár dní nám to krachlo…“  so škrípajúcimi zubami mi pri pive porozprával Luco.

Aj Buggyho bárka narazila na útes, jeho story je tiež poučná. Opísal mi ju nasledovne: „Frajerka Silvia mi dala inštrukcie. Vraj ak zatiahnem mamičku do diskusie o cestovaní, úspech je zaručený. Je to jej vášeň. Prelúskal som zopár bedekrov, zopakoval si hlavné mestá Európy, cítil som sa vo forme. Všetko šlo ako po masle. Až kým tetuška nazačala kvetnato opisovať krásy Londýna. Prebral som štafetu, súkal som vymyslené historky o anglických reáliách a ako pointu som jej naservíroval príhodu so žltým taxíkom. Sekol som sa o pár tisíc kilometrov, žlté jazdia v New Yorku, ako som sa neskôr dozvedel. Zavládlo nepríjemné ticho, jej ťažko nadobudnutú priazeň som v sekunde stratil. Ďalšie pozvanie na obed už nikdy neprišlo. Ani len na kávu. Bol som gigantický trkvas, že som sa dal uniesť. Teraz už viem, že sa nepatrí tak bohapusto klamať, môže sa ti to hnusne vyplatiť.“ Čo dodať, azda iba to, že aj Silvia je už Buggyho exláska.  

Poučenie?

Snažil som sa poučiť na chybách kamošov. Moje tajné strategické zásady fungujú, úspešnosť sto percent. So všetkými mamičkami, nádejnými svokričkami, sme si padli do nôty, rozumeli sme si od prvej chvíle. Ja by som ale potreboval manuál ako postupovať, keď chcem natrvalo očariť očarujúcu dvadsaťročnú slečnu.  Moje skúsenosti v tejto sfére sú bolestné. Mamičkám som sa zapáčil, získal som si ich a ony mi dali najavo, že som správny šrác. Iba tie ich skvelé, pekné, vtipné, správne strelené dcéry mi všetky do jednej dali kopačky.

Autor: Mayo