Líhate do postele, pri ktorej už leží pripravený notebook, na ktorom sa počas sprchovania dokončilo sťahovanie najnovšej série Game of Thrones. Mali ste v pohode večeru, je fajn vytrávená. A ako sa hovorí, už len grgnúť, prdnúť a spať.
K posteli ste si naordinovali pivo, aj keď vo vás to zdravšie JA hádzalo ten škaredý pohľad snažiac sa vám pripomenúť posledný článok doktora Bajera v SLOVAK MAN. Na to prišiel nepriestrelný protiargument od toho druhého JA: život je iba jeden, žijem pre „tu a teraz“ a teraz mám brutálnu chuť na pivo. Iní ho pijú na hektolitre, prečo by som si teda po ťažkom dni aj ja nemohol pred spaním dopriať jedno fľaškové – na lepšie sny.
Ok, takže pivečko dopité a po tom, ako ste vycucli aj tie posledné kvapky zo stekajúcej peny po stene fľaše premenenej na jagavý mok, prišlo TO. Chuť na NIEČO. Najhoršia vec, ktorá sa vám pred spaním môže stať. Najskôr si snažíte, samozrejme, sami sebe vyhovoriť, že to je hlúposť, že vám sa už nechce vstať z postele pre takú somarinu a aj tak každú chvíľku zaspíte.
Prd, už vopred viete, že s chuťou na NIEČO to nejde vyhrať iba tak. Nedá sa nič robiť, sadnete si na posteľ, rozsvietite nočnú lampu a hľadajúc papuče pri posteli sa sami seba pýtate: „To naozaj?“ Dobre viete, že to NIEČO nie je len tak, a že aj predvčerom ste 20 minút rozmýšľali, ktoré zavárané ovocie otvoríte, až to nakoniec vyhral ten zostatok pražskej šunky v chladničke, nakrájaný na hrubé plátky.
Samozrejme, pražská šunka tam zostala, problém je, že viete, že to NIEČO dnes nie je pražská šunka, je to niečo sofistikovanejšie, NIEČO… Otvárate špajzu. Hodíte pohľad presne na miesto, kde by to NIEČO malo byť, ale… nič tam nie je. Sú tam chrumky. Zaradíte ich do rebríčka pred šunku a pokračujete systematicky v prezeraní ďalej. Tuniak v konzerve v olivovom oleji je komplikovaný na konzumáciu, jednak v posteli nepraktický – mohli by ste umastiť posteľ a jednak by bolo treba k nemu nejaký kus chleba, …
Aktuálne poradie: chrumky, šunka, tuniak. Okej, v špajzi nič. V poličke sa nachádzajú nejaké zaváraniny od mamy, čeknete to. Hrušky, broskyne, lečo, kyslé uhorky. V aktuálnom rebríčku stále vedú chrumky a posúvate sa ďalej do finálnej destinácie: chladnička. Po otvorení vám padnú oči do dverí, kde sú dva jogurty s mangovou príchuťou. Aktuálna jednotka. Ruka vám po ne vystrelí, ale vo svojej dráhe sa zháči, pretože ste práve zavetrili vôňu tej pražskej šunky. V tej chvíli – ďalší nápad, dať si ju s bambínom, na ktoré vám tiež práve padol zrak. Váhate, vaša ruka tiež a kmitá od jedného jedla k druhému. Beriete jogurt vo víťaznej viere, že to snáď prekryje chuť na NIEČO, ktoré ste ale, samozrejme, nenašli, iba ste z toho, čo poskytoval aktuálny stav zásob jedla vašej domácnosti, vybrali to najbližšie, čo chuti na NIEČO bolo. Vraciate sa do postele. Na obrazovke notebooku kliknete na RESUME a vyjedáte jogurt. „Nie príliš rýchlo“, hovoríte si – bol by hneď preč. Samozrejme, že ho za 2 sekundy zmastíte a chuť na NIEČO je tam stále.
Rezignuteje, šiahate po druhom pive, grgnúť, prdnúť a… zabudnúť na NIEČO a spať.
