Čo na srdci, to na jazyku. Kým dospelí sa takémuto vyjadrovaniu zvyčajne vyhýbajú, deťom úprimné slová pochopiteľne cudzie nie sú. Veď prečo by aj mali, keď ešte nie sú zo všetkých strán oplieskané drsnou realitou, ktorá ich rodičov, tety, učiteľov, susedov a všetkých ostatných dospelákov naučila pri vyjadrovaní sa dvakrát merať až potom strihať.



To, že škólkar povie na celý autobus, že ujo sediaci vedľa neho smrdí, je pre rodiča trápne, no komu sa to nestalo? Deti svojimi nemiestnymi poznámkami či hlúpymi otázkami skutočne vedia dostať blízkych do rozpakov. Po svete ale chodia desaitky rodičov, ktorých ich ratolesti ani tak nedostali do úzkych, ako skôr “obyčajným”i slovami vydesili na smrť.

O reinkarnácii hovorili už starovekí Egypťania a po celé tisícročia sa stále nachádzajú ľudia, ktorí veria, že po smrti sa opäť narodia, že to nie je konečná zastávka ich duše. Veď strach z toho, že naveky ostaneme ležať bez života v postupne sa rozpadajúcom tele, je pochopiteľný. Druhou stranou mince je v tomto prípade skutočnosť, že nikto si na svoj minulý život nepamätá. Alebo je to len všeobecne predkladaná pravda a realita je niekde celkom inde?

Dr. Eli Lasch, ktorý zdokumentoval množstvo prípadov údajnej reinkarnácie

Stále viac rodičov po celom svete priznáva, že deti ich poriadne vydesili, pričom ich slová majú reinkarnácii pritakávať. Nejeden časopis vydávaný uznávanými odborníkmi z vysokých medicínskych kruhov či desiatky kníh známych spisovateľov zaoberajúcich sa nevysvetliteľnými fenoménmi o reinkarnácii o ňom píše takmer ako o nepopierateľnom fakte.

A čo také sa vydesení rodičia od svojich detí dozvedeli? Fakty z ich minulého života! Viaceré deti o sebe tvrdili, že sa volajú inak a následne povedali, kde bývali, čo robili či dokonca ako vyzerali pred narodením.

Môžu si deti naozaj pamätať, kde kedysi žili?

Azda najdesivejším a zároveň najpreukázateľnejším zdokumentovaným dôkazom pre “veriacich v reinkarnáciu” je prípad z roku 1998, ktorý sa odohral v Nemecku. Len trojročný chlapec povedal rodičom desivé slová o tom, že bol zavraždený svojim susedom, ktorý mu rozťal lebku sekerou. Rovnako tak mal identifikovať miesto, kde je jeho telo zakopané. Vzhľadom na to, že také malé dieťa predsa len nemôže mať až takú fantáziu, rodičia sa s desivými slovami zverili odborníkom. Výsledkom kauzy bolo objavenie kostry s rozťatou lebkou na spomínanom mieste. Zistilo sa, že patrí mužovi, ktorý bol vyhlásený za nezvestného štyri roky pred nájdením tela, čo by zodpovedalo tomu, že malý chlapec si skutočne pamätal minulý život. Tak ako v iných prípadoch, ani toto dieťa si o niekoľko rokov nevedelo na nič spomenúť. Útržky či dokonca celé udalosti z “minulých” životov si vraj pamätajú len deti, ktorým spomienky zmiznú ešte skôr, ako vôbec nastúpia do školy.

Krátky dokument o chlapcovom príbeho (v angličtine):

Zdroj: collective-evolution.com | Foto: Twitter | Video: YouTube