Čo nás robí v živote šťastnými a zdravými? Otázka, ktorú si v roku 1938 položili na univerzite Harvard. Na základe nej vznikla štúdia trvajúca dodnes a svojou históriou, zanietením a najmä trvaním je priam neuveriteľná. Vyše 75 rokov skúmania životov vybraných ľudí ukázalo, čo v skutočnosti v živote potrebujeme.
Čo v živote chceme? Štatistiky hovoria, že ak sa spýtate mladých ľudí, na čom v živote záleží, 80 % z nich vám odpovie, že na bohatstve. 50 % z mladých si myslí, že šťastný môžete byť vtedy, ak sa stanete známym. Spoločnosť nás motivuje a tlačí do toho, aby sme stále viac pracovali či už na sebe, alebo pracovali doslova.
Robert Waldinger je riaditeľom výskumu, v poradí štvrtým, psychológom a psychiatrom. O výskume rozprával na prednáške, ktorú ak si pozriete, zrejme zmeníte svoje zmýšľanie o živote.
Do výskumu Harvardu, ktorý začal v roku 1938, sa zapojilo 724 dobrovoľníkov, mladých ľudí, tínedžerov. Boli rozdelení na dve skupiny, časť z nich boli študenti Harvardu, druhá časť pochádzala z chudobných štvrtí Bostonu, mnohí nemali ani tečúcu vodu.
Na začiatku výskumu sa viedli rozhovory so študentmi, ktorí museli prejsť lekárskymi testami, rozhovory sa robili aj s ich rodičmi a rodinnými príslušníkmi. Následne, počas celého ich života, im boli každé dva roky posielané dotazníky, rovnako tak museli respondenti pravidelne absolvovať ďalšie rozhovory a lekárske vyšetrenia. Takmer 60 z nich stále žije, väčšina vo veku vyše 90 rokov. Boli a sú medzi nimi bývalí pracovníci tovární, právnici, lekári, dokonca jeden prezident USA. Niektorí sa však stali alkoholikmi, prepadli schizofrénii, niektorí dosiahli vrchol, iní pád.
“Mnohí z nich sa po rokoch pýtali, prečo sledujete môj život? Veď nie je zaujímavý. Z Harvardu sa však túto otázku nespýtal nikto,” rozpráva Robert Waldinger.
Aký je výsledok výskumu po 75 rokoch?
“Dobré vzťahy sú to, čo nás robí šťastnými a zdravými. Bodka.”
“Samota zabíja, rodina, priatelia, spoločnosť je to, čo nám dovolí žiť dlhšie. Samota je toxická. Zdravie osamelých upadá, pamäť sa zhoršuje. Smutné však je, že 1 z 5 Američanov vám povie, že je osamelý,” dodáva. “Ľudia žijúci v šťastných vzťahoch, hoci mohli aj fyzicky trpieť, mali dobrú náladu. No tí v nešťastných vzťahoch trpeli aj fyzicky, aj citovou bolesťou.”
“Nehovoríme iba o dokonalých manželstvách, mnohé páry sa denne hádali, no napriek tomu sa mohli na seba spoľahnúť a to ich robilo šťastnými. Starci žijúci vo fungujúcich manželstvách, hoci majú cez 80, majú lepšiu pamäť a sú v lepšej fyzickej kondícii ako tí, ktorí sa cítia osamelo.”
“Vymeňte obrazovku za priateľov, pracujte na svojich vzťahoch, robte niečo nové, stretnite sa s blízkymi, ktorých ste dlho nevideli.”
Doktor uzavrel prednášku citátom. “Nie je dosť času, tak krátky je život na hádky, ospravedlnenia, zlomené srdcia, volania k zodpovednosti. Je tu iba čas na milovanie a chvíľa na to, aby sme o ňom hovorili.” (Mark Twain)
