Na konci 2. svetovej vojny, kedy nacistické Nemecko a Japonské cisárstvo boli definitívne porazené, svet si rozdelili dve super veľmoci — Spojené štáty americké a Zväz sovietskych socialistických republík. Pol storočia vládli svetu a ich vojenským schopnostiam sa nikto nevyrovnal. Koniec studenej vojny ale znamenal koniec mocenskej rovnováhy a postupne začal vznikať nový svetový poriadok. Aká je vojenská situácia medzi veľmocami dnes?



Najprv sa vráťme do nie tak dávnej minulosti. V 80. rokov 20. storočia boli štáty Varšavskej zmluvy (ZSSR + satelitné štáty, vrátane ČSSR) na vrchole svojej moci. V európskom priestore mal východný blok 2 až 3-krát väčšiu vojenskú silu ako NATO. Patovú situáciu v podstate udržiavali americké interkontinentálne strely naložené jadrovými hlavicami — btw, Američania mierili minimálne aj na Bratislavu, Sliač a Košice. Išlo o stredne silné atómové bomby, ktorých cieľom nebola totálna deštrukcia, ale skôr vyradenie z boja. Okolo roku 1988 mal ZSSR približne 45 tisíc jadrových bômb, pričom USA bolo na vrchole o 20 rokov skôr, kedy malo približne 31 tisíc atómoviek.

Ekonomika Sovietskeho zväzu však skolabovala, samotný štát zanikol a novovzniknutá Ruská federácia padla na dno. Dokonca aj samotní Američania Rusom finančne prispievali, aby si zabezpečili svoj jadrový arzenál, pretože sa obávali, aby sa hlavice nedostali na čierny trh so zbraňami. Na začiatku 90. rokov sa jadrovou veľmocou stala Ukrajina, na jej území sa nachádzalo až 6 tisíc jadrových bômb. Po dohode s Ruskom a USA celý svoj arzenál odovzdali Rusom.

Nástupom Vladimíra Putina sa veci začali dramaticky meniť. Stabilizoval štát, naštartoval ekonomiku a prišiel s plánom, ktorým chcel Rusko vrátiť na vrchol moci — nezabudol ani na ozbrojené sily. Vďaka nemu je dnes Rusko jedným z kľúčových hráčov na svetovej šachovnici.

Celý svet bol až príliš zahľadený na strednú a východnú Európu. No v tieni týchto udalostí, ďaleko na východe, celkom nenápadne rástol a mocnel staronový gigant. Po smrti Mao Ce-tunga sa Číňania vykašľali na fanatický komunizmus a zo svojej krajiny postupnými malými krôčikmi vybudovali tretiu vojenskú veľmoc na svete.

Porovnanie vojenskej sily: USA vs. Čína vs. Rusko

V ozbrojených silách USA je momentálne v aktívnej službe 1 373 650 vojakov a vojačiek. V aktívnych zálohách majú Američania necelý 1 milión ľudí. V prípade totálnej vojny a ohrozenia územia USA je pre vojenskú službu vhodných 120 miliónov amerických mužov. Rozpočet Pentagonu sa pohybuje na úrovni okolo 600 miliárd amerických dolárov.

Počtom vojakov má Čína najväčšiu armádu na svete. V aktívnej službe sú 2 260 000 vojakov a vojačiek. Aktívne zálohy dosahujú takmer milión a pol ľudí. Celkový počet mužov vhodných pre vojenskú službu v prípade totálnej vojny je neuveriteľných 619 miliónov. Rozpočet čínskych ozbrojených síl je na úrovni 161 miliárd amerických dolárov.

Ruská federácia má necelých 147 miliónov obyvateľov. Aktívny personál sa pohybuje približne okolo 800 tisíc vojakov a vojačiek. V zálohách čaká 2 572 500 ľudí. Ruský vojenský rozpočet je prekvapujúco viac ako 10-krát menší než ten americký, dosahuje úroveň 44 miliárd a 600 miliónov USD.

Letectvo

Celkový počet lietadiel: USA 13 762 — Čína 2 955 — Rusko 3 794

Stíhačky: USA 2 296 — Čína 1 271 — Rusko 806

Útočné bombardéry: USA 2 785 — Čína 1 385 — Rusko 1 438

Transportné lietadla: USA 5 739 — Čína 782 — Rusko 1 124

Cvičné lietadlá: USA 2 831 — Čína 352 — Rusko 387

Celkový počet helikoptér: USA 6 065 — Čína 912 — Rusko 1 389

Útočné helikoptéry: USA 947 — Čína 206 — Rusko 490

Najlepšie americké bojové lietadlo: The Lockheed Martin F-35 Lightning II

Najlepšie čínske bojové lietadlo: Čcheng-tu J-20

Najlepšie ruské bojové lietadlo: Suchoj Su-35

Pozemná armáda

Bojové tanky: USA 5 884 — Čína 6 457 — Rusko 20 216

Obrnené vojenské vozidlá: USA 41 062 — Čína 4 788 — Rusko 31 298

Samohybné delá: USA 1 934 — Čína 1 710 — Rusko 5 972

Delostrelectvo: USA 1 299 — Čína 6 246 — Rusko 4 625

Raketomety: USA 1 331 — Čína 1 770 — Rusko 3 793

Najlepší americký tank: M1 Abrams

Najlepší čínsky tank: Typ 99

Najlepší ruský tank: T-14 Armata

Námorníctvo

Celkový počet vojenských plavidiel: USA 415 — Čína 714 — Rusko 352

Lietadlové lode: USA 19 — Čína 1 — Rusko 1

Fregaty: USA 8 — Čína 51 — Rusko 6

Torpédoborce: USA 63 — Čína 35 — Rusko 15

Korvety: USA 0 — Čína 35 — Rusko 81

Ponorky: USA 70 — Čína 68 — Rusko 63

Hliadkové lode: USA 13 — Čína 220 — Rusko 28

Mínolovky: USA 11 — Čína 31 — Rusko 46

Najlepšia americká lietadlová loď: USS Gerald R. Ford

Čínska lietadlová loď: Liaoning

Ruská lietadlová loď: Admirál Kuznecov

Jadrový arzenál

Spôsoby dopravy (balistické strely, bombardéry a pod.) jadrových bômb:

USA 1 890 — Čína odhad 10 až 100 — Rusko odhad 1 000 až 1 500

Jadrové bomby: USA 4 480 — Čína 260 — Rusko 7 000

Strategické jadrové hlavice: USA 1 411 — Čína 260 — Rusko 1 950

Najsilnejšia nukleárna bomba USA: B53 (9 megaton TNT)

Najsilnejšia atómová bomba všetkých čias: Ruská Cár bomba (viac ako 50 megaton TNT)

Kto by vyhral 3. svetovú, resp. jadrovú vojnu?

Najprv musíme zdôrazniť, že jadrová vojna medzi veľmocami je mimoriadne nepravdepodobný scenár. Čisto hypoteticky by takáto vojna medzi USA a Ruskom trvala menej ako 24 hodín. Momentálne len dva štáty sú schopné druhého úderu — USA a Rusko. Na 99.99 % by sa zničili navzájom. Obe krajiny by prestali existovať a z miest, ako je New York alebo Moskva by zostali len rádioaktívne krátery. Ani jedna strana zatiaľ nemá efektívnu protiraketovú obranu, ktorou by mohla zneškodniť balistické strely toho druhého. Paradoxom je, že práve to drží obe krajiny na uzde.

Zdroj: globalfirepower.com | Foto: youtube.com | wikipedia.com