Niektorí hokejoví odborníci hneď po skončení účinkovania A tímu SR na MS 2014 v Minsku pri záverečnom hodnotení naliehali, aby sme na Slovensku začali zodpovednejšie pracovať s hokejovou mládežou, pretože hokejové tímy z krajín našich súperov sú na tom lepšie ako my. Sú tieto prosby hokejových znalcov na mieste? Naozaj nám svet v tejto vekovej kategórii hráčov už tak výrazne uniká? To sú otázky, ktoré sme položili Ernestovi Bokrošovi, hlavnému trénerovi reprezentácie SR do 20 rokov, koučovi HK Orange 20 a garantovi SZĽH pre prácu s perspektívnymi a talentovanými hráčmi.

„Nemôžem povedať, že na Slovensku sa nepracuje s hokejovou mládežou. To nie je pravda. Respektíve, to nie je celá pravda. Hokejový svet nám uniká pre inú príčinou. Všetko súvisí predovšetkým s členskou základňou. Na Slovensku máme v súčasnosti šesťtisíc registrovaných hokejistov, kým v krajinách našich súperov  ̶  a v okolitých krajinách  ̶  je ich dvakrát, trikrát a niekde až päťkrát viac. Z takej veľkej základne sa do reprezentačných mužstiev vyberá oveľa ľahšie ako u nás,“ reaguje na túto tému 54-ročný tréner, ktorý s juniormi Dukly Trenčín trikrát získal majstrovský titul.

Bokrošovci vyberajú len z polstovky

Skúsený hokejový odborník, ktorý bol v minulosti členom realizačného tímu zlatého mužstva SR z  Göteborgu 2002, svoje slová ilustruje aktuálnymi číslami: „My vyberáme do tímu SR 20 z polstovky chlapcov (!), ktorí spĺňajú kritériá pre uchádzača o reprezentačný dres, v Česku si môžu budúcich juniorských reprezentantov vybrať z tristo chlapcov, vo Fínsku a Švédsku z osemsto, a v krajinách ako sú Kanada, USA, Rusko až z 1200 mladých hokejistov! Počujete dobre. Kanaďania, Američania a Rusi každý rok robia výber do reprezentácie do 20 rokov z 1200 chlapcov, my z päťdesiatky! Preto je zázrakom, že z toho mála, čo máme k dispozícii, dokážeme vychovať pre slovenskú reprezentáciu budúce osobnosti. Z toho mála, čo máme k dispozícii, robíme maximum,“ konštatuje Ernest Bokroš.

Podľa neho práve úzka členská základňa a súčasné ekonomické podmienky sú kritériá, ktoré sa najviac podpisujú pod konkurencieschopnosť mladých slovenských výberov do 18 rokov a do 20 rokov na náročnej medzinárodnej scéne. „Napriek tomu všetkému si však dovolím tvrdiť, že svet nám neuniká. To je zlý výraz. Súperi nám iba výkonnostne ´odskakujú´. Momentálne sa nám trochu vzďaľujú… Svet ide dopredu. Konkurencia rastie, nároky na našu mladú reprezentáciu sa úmerne tomuto trendu zvyšujú. To je predsa zákonitý proces,“ vysvetľuje bývalý kormidelník mnohých slovenských extraligových mužstiev, ktorý je už niekoľko súťažných ročníkov hlavným trénerom mužstva HK Orange 20. Šéfuje tímu, ktorý do začiatku MS hráčov do 20 rokov na prelome dvoch kalendárnych rokov účinkuje v slovenskej Tipsport extralige.

Ako Ernest Bokroš z pozície skúseného hokejového odborníka vníma viacročné pôsobenie tímu HK Orange 20 v slovenskej najvyššej súťaži? V čom je účasť HK Orange 20 prínosom pre Tipsport extraligu, a v čom je Tipsport extraliga užitočná pre slovenskú reprezentáciu do 20 rokov?

„Práve poznanie, že reprezentácia do 18 rokov a do 20 rokov má šancu držať krok so súpermi iba vtedy, keď spojíme všetky sily a vytvoríme centrálnu prípravu pre spomínaných 50 chlapcov, ktorí majú šancu výkonnostne rásť, bolo základom projektu HK Orange 20. Teší ma, že tento projekt našiel plnú podporu nie iba v Slovenskom zväze ľadového hokeja, na Ministerstve školstva, vedy , výskumu a športu, ale aj v Národnom športovom centre. Všade tam nám dokázali podať pomocnú ruku, všade tam nás podporili, pomohli nám,“ konštatuje bývalý 20-násobný československý reprezentant z rokov 1983 – 1985.

Keď je aj záchrana úspechom

„Netreba tiež zabúdať, že na svetových šampionátoch A-kategórie do 18 rokov a do 20 rokov štartuje iba 10 mužstiev, kým na svetovom šampionáte A-tímov hrá v súčasnosti v dvoch skupinách 16 výberov. Skúste odpočítať prvých šesť mužstiev z áčka, ktoré sú výkonnostne inde, a porozmýšľajte, akú šancu by naša reprezentácia mala v súboji o štyri zvyšné posty, ak by na MS štartovalo iba desať mužstiev,“ otvára tému na širšiu diskusiu tréner, ktorý k majstrovskému titulu priviedol hráčov HC Slovan Bratislava (1997/1998), HKm Zvolen (2000/2001) i HC Hamé Zlín (2003/2004).

„Dostať sa do elitnej kategórie 20-ročných, resp. udržať sa v nej je z roka na rok ťažšie. Preto v posledných sezónach hráme o zotrvanie v nej. Vybojovať v tejto silnej konkurencii 8. miesto, ktoré znamená záchranu v A-kategórii, je tiež pre nás úspechom. Konkurovať s chlapcami, ktorí vyrástli na Slovensku, hokejistom, ktorí pravidelne hrávajú mužskú súťaž vo Fínsku, Česku, Švédsku, Rusku či v zámorských súťažiach, je predsa z roka na rok ťažšie. O tom sa presvedčili napríklad aj rodičia, ktorí so svojimi deťmi vycestovali na niektorý zo svetových šampionátov hráčov do 20 rokov. Mnohí z nich mi po MS povedali, že ak by to na vlastné oči nevideli, nikdy by tomu neverili. Mnohí mi povedali: ´Pán Bokroš, ak by ste nám o tomto hovorili, tak vám neuveríme.´ Boli na MS, videli tú konkurenciu, zažili atmosféru, vedia, o čom súčasný svetový hokej tejto vekovej kategórie vlastne je. Ale všetkých, napríklad večných kritikov spoločnej centrálnej prípravy 18-ročných hokejistov, na svetové šampionáty zobrať nemôžeme… Tých však ťažko presvedčíme, že projekt centrálnej prípravy reprezentačného výberu hráčov do 20 rokov, ktorý u nás už funguje od sezóny 2007/2008, je správna cesta. Oni majú iný názor,“ rozhovoril sa Bokroš.

„Pýtate sa, či experiment s tímom HK Orange 20 v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži pomáha k rastu výkonnosti mladých slovenských hráčov? Určite áno! Na sto percent! V minulosti na Slovensku na tomto princípe práce fungovali vojenské Dukly. V nich naše hokejové talenty mali pre športový rast zabezpečené všetko. Od bývania, stravovania, až po tréning, regeneráciu a lekársku starostlivosť. Mohli sa nerušene venovať iba hokeju. Teraz úlohu Dukiel plní projekt centrálnej prípravy 20-ročných a 18-ročných hokejistov, ktorí pôsobia v dvoch najvyšších slovenských súťažiach,“ tvrdí 54-ročný rodák z Karvinej, ktorý celú aktívnu kariéru prežil v Dukle Trenčín.

Pokračovanie doteraz na manmagazin.sk nezverejnenej časti článku: Ernest Bokroš – O hokejovom zázraku na slovenský spôsob!

Zahraničie už nie je motiváciou

Pre známeho hokejového srdciara je potešením sledovať, ako jeho „dočasní zverenci“ za päť – šesť mesiacov spoločnej prípravy idú výkonnostne hore. Začína s nimi pracovať v auguste a do klubov sa vracajú v januári. Za ten čas hokejovo vyrastú, dospejú. Sú z nich hokejisti, ktorých ten-ktorý extraligový klub môže zaradiť do svojho seniorského mužstva.

„Podľa mňa na Slovensku ešte stále rastú hokejové talenty. Len je ich ťažko hľadať, motivovať, inšpirovať. Hokej je náročná záležitosť nie iba pre deti, ktoré sa mu venujú, ale aj pre rodičov, ktorí ich podporujú po finančnej a materiálnej stránke (krátka odmlka). Od mnohých je to stále veľká obeta pre svoje deti,“ priznáva Ernest Bokroš a pokračuje:

„V dnešnom svete majú deti veľa iných – a oveľa príťažlivejších lákadiel. Športu pribudla veľká konkurencia, napríklad aj v podobe špičkovej elektroniky. Deti sa radšej venujú počítačom, majú rady bezproblémový virtuálny svet. To sú najväčšie lákadlá, ktoré školskú mládež odťahujú od športu. Športovať je totiž náročnejšie, ako hrať sa na počítačoch. V tomto smere je situácia dnes oveľa zložitejšia ako bola v minulosti. Navyše, v súčasnosti mladej generácii odpadla napríklad aj silná motivácia, ktorú mali generácie pred nimi… Teraz mám na mysli šancu cestovať so športom po svete. Dostať sa pomocou športu do zahraničia. Dnes sa dá do sveta dostať aj bez športu. Stačí mať na to v rodine vytvorené materiálne podmienky,“ opisuje Ernest Bokroš dôvody, pre ktoré mladých hokejistov na Slovensku rapídne ubúda.

V dnešnom svete majú deti veľa iných – a oveľa príťažlivejších lákadiel. Športu pribudla veľká konkurencia, napríklad aj v podobe špičkovej elektroniky.

Vec, ktorú si málokto uvedomuje

Hlavný tréner slovenskej reprezentačnej dvadsiatky sa nevyhýba ani téme, prečo hokejisti Slovenska nedosahujú na MS svojich vekových kategórií výraznejšie úspechy, prečo v posledných piatich – šiestich rokoch to bol z ich strany väčšinou boj o záchranu, resp. úsilie o vyhnutie sa zápasom o zachovanie v elitnej A-kategórii 20-ročných. „Pomôžem si aktuálnym príkladom. Tento rok bude svetový šampionát hráčov do 20 rokov v Montreale. V základnej skupine máme Fínov, úradujúcich majstrov sveta, domácu Kanadu, USA, Nemecko… Koho z nich máme podľa vás poraziť? Kanada a USA vyberá hráčov do mužstva z 1200 chlapcov, pričom Američania zostavujú mužstvo zo šiestich tímov tejto vekovej kategórie. V USA majú chlapcov v centrálnej príprave už od 17 rokov, môžu s nimi robiť tri – štyri roky. My s našimi hráčmi pracujeme systematicky iba päť – šesť mesiacov, od augusta do januára. Ak započítame aj reprezentačnú osemnástku, tak dva – tri roky, s prestávkami. Takže na svetovom šampionáte je to už niekoľko rokov vždy o jednom zápase. Preto hráme o záchranu,“ objasňuje Ernest Bokroš aktuálnu pozíciu mladých Slovákov a na ilustráciu pridáva ešte jeden faktor, ktorý málokto z nezainteresovaných kritikov citlivo vníma.

Na svetovom šampionáte je to už niekoľko rokov vždy o jednom zápase.

„Navyše, je tu ešte jeden aspekt, ktorý málokto, kto to nezažil na vlastnej koži, berie do úvahy. Diváci! Moji zverenci sú zvyknutí hrať zápasy pred 500 – 700 divákmi, v Kanade bude v decembri v hale dvadsaťtisíc ľudí! Keď sa tí chlapci postavia pred zápasom na modrú čiaru a 20-tisíc ľudí začne spievať kanadskú hymnu, poriadne to zacvičí s ich psychikou a sebavedomím. Ešte pred úvodným buly! To je obrovský nápor na ich psychiku. Fakt neviem, čo to urobí s ich prakticky ešte detskou dušou… Zvládnuť túto divácku kulisu, to chce tvrdú náturu a pevné nervy. Zažil som to, viem o čom hovorím. Nie je vôbec jednoduché v takomto prostredí s hráčmi pracovať,“ vysvetľuje Ernest Bokroš, ktorý na túto tému ešte zdôrazňuje: „Plné hokejové arény sú niečo nové, s čím sa doteraz v živote nestretli. Aj preto mnohé zápasy prehrávame, aj preto v konfrontácii s rovesníkmi z okolitých a hokejovo silnejších krajín ťaháme za kratší koniec. Ak sa nám podarí to, čo predvlani na MS v Rusku, kde sme po výbornom kolektívnom výkone dokázali zobrať bod domácim, tak to môžeme považovať za super výsledok! Ale to sa nám nepodarí každý rok.“

Injekcia pre mladých hráčov

Čo sa dá reálne urobiť pre lepšie podmienky práce s mladými hokejistami? „V prvom rade treba pomôcť extraligovým klubom. Treba stabilizovať ekonomickú situáciu v kluboch. Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že mnohé z nich sa už dlhšie trápia s existenčnými problémami,“ hľadá východisko z aktuálneho postavenia hokejový odborník, ktorý okrem „materskej“ Dukly Trenčín krátko pôsobil aj v Nemecku a Fínsku.

„Viem, je to totálne začarovaný kruh, z ktorého nevieme nájsť východisko. Ale treba robiť v tejto oblasti. Treba hľadať nejaké východisko. Hokej ako šport, ako celospoločenský fenomén, si to predsa zaslúži. Mnohokrát v minulosti sme sa presvedčili, že hokej je na Slovensku športom číslo jeden. Hokej majú radi aj mnohí naši politici. Fandia mu. Preto treba spoločnými silami s nimi nájsť možnosti a spôsoby, ako hokej na Slovensku podporiť, ako mu v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii pomôcť,“ tvrdí Bokroš.

„Extraligové tímy by pre naše mládežnícke mužstvá predsa mali byť vzorom. Mali by byť pre ne príkladom… Ale ako môžu byť vzorom a príkladom, keď v nich hráči mnohokrát v určenom termíne nedostanú výplaty?! Ako sa môžu mladí usilovať ísť v ich stopách, snažiť sa napodobniť ich, keď tréneri za svoju prácu dostanú mzdu až po pol roku – a pritom sú živiteľmi rodín? Finančné problémy mnohých klubov sú vecou, ktorá úroveň nášho hokeja výrazne ovplyvňuje. Dosť to tých mladých chlapcov demotivuje. Preto sa nám mnohé talenty z hokeja vytrácajú. Preto od hokeja odchádzajú, hoci majú všetky predpoklady pre to, aby z nich boli dobrí a úspešní hokejisti. Takto sa nám v nedávnej minulosti stratili mnohí perspektívni hráči, z ktorých mohlo niečo byť,“ otvára ďalší aktuálny problém slovenského hokeja prvý muž realizačného tímu reprezentačnej dvadsiatky a garant SZĽH pre prácu s talentovanými hráčmi.

Stabilizáciu pomerov v extraligových tímoch Ernest Bokroš zdôrazňuje aj vo chvíli, keď sa pýtame na trendy, ktorými by sa mal slovenský mládežnícky hokej, ak chce byť úspešný na medzinárodnej scéne, uberať v najbližších štyroch – piatich sezónach, v najbližšom olympijskom cykle. A čo reálne sa dá na Slovensku pre kvalitu 20-ročných talentov urobiť?

„Treba nájsť prostriedky, vďaka ktorým by sa v extraligových kluboch zlepšili nie iba tréningové možnosti, ale aj nákup materiálu, športového výstroja a vybavenia. To je alfa a omega hokejového diania na Slovensku. A potom, samozrejme, zaplatiť trénerov, ktorí odvádzajú v kluboch dobrú robotu,“ vracia sa k veľkému problému bývalý asistent hlavného trénera A-tímu SR Jána Filca.

„Viem, všetko je to v prvom rade o ľuďoch… Ale ak si nebudeme vážiť napríklad aj trénerov mládeže, ktorí nám tých 50 vhodných adeptov pre juniorské reprezentačné výbery stále v tých kluboch vychovávajú, tak ich v budúcnosti nebudeme mať ani päťdesiat… A potom to už bude so slovenským hokejom naozaj zle. Zatiaľ však vďaka nasadeniu a odhodlaniu mnohých zanietených hokejových nadšencov a fanatikov dokážeme vychovať perspektívnych juniorov a dorastencov. Za to treba tým fanatikom veľmi poďakovať. Je to fakt obdivuhodné, že to v mnohých mestách a kluboch ešte funguje, že to tí ľudia pre slovenský hokej stále robia,“ konštatoval tréner Ernest Bokroš.

Text: Štefan Žilka

Snímky: archív