Najskôr by som rád povedal, úprimne a na rovinu, bez akéhokoľvek otáľania a mučenia, že lietania som sa bál ako čert kríža, to jest mrte veľmi moc, jednoducho… všade som prehlasoval, že ja letieť nebudem, ani keby čo bolo… Mehe, prišla dobrá ponuka na letenku do Thajska a ja som pod tlakom kolegov a známych neodolal.

Áno, každý vám povie – veď štatisticky je letecká doprava najbezpečnejšia. Áno, štatistika, viete, to je vám taká vec, ktorej ja nie príliš dôverujem. Ako totiž hovorieval Winston Churchill – “Verím iba tej štatistike, ktorú si sám sfalšujem”. Jednoducho a v skratke – nemám rád, keď nekarujem :).

Okrem toho sa bojím výšok. A keď idete ešte aj dopravným prostriedkom, z ktorého uprostred cesty, keď sa vám bude zdať, že niekto nekaruje dobre (to je človek, na ktorom v danom momente záleží váš život), nemôžete ani vystúpiť, tak táto predstava mi nerobí ani trošku dobre.

Aby toho nebolo málo, lietať sa bojím aj preto, že mám ešte aj dvoch kamarátov profesionálnych pilotov. Jeden lieta na Boingu 737 a povedal mi toto: „Nie je sa čoho báť, keby sa s lietadlom hocičo stalo, ja viem vždy a za každých okolností pristáť – aj na vode! Ale vieš, no tie vtáky, no to je niekedy problém, … A druhý, ktorý lieta na stíhačke, mi povedal: „Nikdy by som nesadol do lietadla, kde nie je katapult“.

A ja som sa vám dal na to, že prvýkrát letím a hneď 6 + 6 hodín, do Thajska

Online check-in – áno alebo nie

Prvá otázka môjho kamaráta, ktorú sa ma opýtal po tom, čo som chcel od neho vysvetliť, ako to s lietaním chodí „A budeš si robiť online check-in“? Do pi*e, to je ako pýtať sa slepého, či má radšej žltú alebo zelenú. Čo ja viem? Čo je to online-check-in a vlastne čo je to check-in? No…

Takže check-in, to je vám taká vec, čo musíte urobiť ako prvé pred odletom. Ako keby ste povedali „som tu, idem s vami, rátajte so mnou“. Áno, ani ja nechápem, veď som dal za letenku niekoľko stoviek, prečo by som nemal letieť, ale pri lietaní to tak proste chodí. Môžete to urobiť online a tým pádom nemusíte ísť k „okienku“ (čo je vlastne pultík – týchto dezinformácií je ohľadom lietania milión!).

Ale keď som na letisku prišiel k „okienku“ (pultík), tak mi povedali, že lepšie by som urobil, keby som sa necheck-in-oval online, pretože takto mi musia dať letenku iba do Dubaja (kde “prestupujem”) a tam musím ísť na Check-in znova.

Druhá vec je, že ak máte batožinu, ktorú idete dať do podpalubného priestoru – toto si ešte vysvetlíme, tak musíte ísť k okienku (pultík) aj tak a online check-in stráca zmysel, lebo jeho zmyslom je pri okienku (pultík) nečakať.

Ešte je tu možnosť spraviť si tzv. Self-check-in na takom automatickom automate, čo vyzerá ako hrací automat, je to ekvivalent online-check-inu (v Bratislave nemajú).

Batožina do lietadla

Takže. Máte príručnú batožinu – ktorú beriete so sebou do lietadla a dáte si ju nad hlavu do takých obrovských priestorov, kde sa úplne bez problémov vojde naozaj veľký kufor. Na limit príručnej batožiny som mal 7 kg (nikto mi ju nevážil!) a nejaký rozmer, ktorý mali tiež všetci na háku (pi*i, a ja som podľa toho vyberal ruksak).

Svoj ruksak som mal celú dobu medzi nohami (aby som nemusel pre každú blbosť vyjsť do uličky a otvárať priestor na batožinu), je to OK, ak sa vám tam zmestí.

A potom máte podpalubnú batožinu, tá môže mať väčšinou (ja som mal) do 20 kg (uvedené pri kúpe letenky), ale keďže sa po Thajsku budem ešte premiestňovať letecky (tam je možné mať max. 15 kg), zháňal som inú dopravnú spoločnosť, kde je možné mať 20 kg. Výsledok? Moja príručná batožina (ruksak) má asi 4 kilá a kufor natrieskaný po švíky asi 10 kg, takže… ehm.

Nikto vám nepovie: Že si môžete do lietadla zobrať aj 2 príručné batožiny (môžete aj kufor – čo sa oplatí, pretože neriskujete stratu). Na stránke prepravcu je to zakázané, ľudia s dvoma batožinami však napriek tomu nastupovali. (p*či!)

Letisková kontrola

Vo všetkých filmoch vidíte, ako sa počas kontroly ľudia vyzliekajú do ponožiek a neviem čo. Všetky tekutiny musíte mať iba v objeme maximálne 100 ml a zabalené v igelitovom vrecku s uzáverom.

Nikto vám nepovie: že aj keď máte nádobu 110 ml a poloprázdnu, tak vám ju kontrola vyhodí (lebo iba do 100 ml – obal sa počíta) a že igelitové vrecko majú všetci na háku – nechali mi aj zubnú pastu „iba tak“.

Nikto vám nepovie 2: že nápoje a jedlo si vlastne do lietadla zobrať môžete, iba si ho musíte kúpiť ZA letiskovou kontrolou – čiže v duty free zóne.

Poznámka pod čiarou: Pri lete v rámci Thajska som mal v ruksaku pollitrovú fľašu vody, čo mali všetci na háku, ale starostlivo zabalenú nevypitú drahú whisky v pollitrovej pet flaške + igelitke, tú našli na prvú šupu. Svine! :)

 

Kam si v lietadle sadnúť? V akej časti lietadla je najlepšie sedieť?

Dobrá otázka. Ja som sa ňou zaoberal veľmi dlho a vypočul si názory od „sadni si ku krídlu, tam necítiť turbolencie“, cez „sadni si dozadu, tam je väčšia šanca prežiť katastrofu“ až po „dozadu si nesadaj, tam stále niekto chodí na záchod“. Išiel som na to logicky: chcem niečo vidieť a chcem byť, samozrejme, čo najviac v bezpečí. Po porade s kamošom, ktorý sa nakoniec zamyslel, že „áno, na krídle toho veľa neuvidíš, ale vlastne aj tak nič neuvidíš, pretože v decembri bude predsa na prd počasie a vzadu vidíš tiež len krídlo, lebo sa pozeráš smerom „dopredu““, tak mi z toho vyšlo, že si sadnem viac dopredu.

Moja dedukcia bola správna – ak si chcete užiť let, sadnite si čo najviac dopredu. Moju teóriu mi ešte viac podporila dedukcia, že biznis trieda a prvá trieda sú tiež vždy vpredu a asi nie úplne náhodou, že áno.

A ešte malá vsuvka k okienku: Ja som mal takú svojskú požiadavku, že nechcem vidieť „motory“ na krídle, myslel som si, že budem v panike každých 30 sekúnd kontrolovať, či fungujú (heh). A tak som si aj preto sadol dopredu, ale pozor: okná nie sú pri každom sedadle na rovnakom mieste. Jednoducho, nie sú rovnako vzdialené od seba ako sedadlá, čiže niekde máte 2 okná, niekde okno viac vpredu a niekde okno viac vzadu. (Takto to bolo na Boingu 737-800 na ktorom som letel, iné lietadlá neviem povedať)

Postup úkonov na letisku

Kamoš mi vysvetľuje – „no a keď budeš na gejte to už sa potom otvorí a potom ideš do lietadla“ Počkať, počkať, počkať na gej…čo? Na akom gejte, čo je gejte, kde to je, ako to vyzerá? Ako budem vedieť, že som na gejte a kadiaľ tam mám ísť? Ako budem vedieť kedy tam mám ísť a čo predtým všetko môžem / nemôžem?

Všetci s vami rozprávajú ako keby ste denne lietali a pritom v tom máte guláš a hlavne ste pod obrovským stresom a panikou, či vzlietnete, či v pohode budete letieť a či hlavne dobre pristanete.

Čo je to Gate/Gejt na letisku

Je priestor – niečo ako čakáreň na konkrétny let. Letisko sa rozdeľuje na terminály (budova letiska, odkiaľ odlieta vaše lietadlo väčšinou sú označené číslami: Terminál 1, Terminál 2, atď) a každý terminál má niekoľko gejtov – čo sú vlastne čakárne + “brány” do konkrétneho lietadla.

Nikto vám nepovie: presný postup na letisku

  1. Prídete na letisko – pre nováčikov odporúčam 2 hodiny pred odletom, 3 hodiny, ak idete do USA alebo tam do nejakej rite.
  2. Nájdete „váš terminál“ – ten viete z letenky, ktorú ste si kúpili, alebo sa opýtate na informáciách podľa destinácie, leteckej spoločnosti a času odletu (alebo možno stačí iba číslo letu, ak viete).
  3. Idete na check-in – to jest k „okienku“ (čiže pultíku), ktorý je označený číslom. Na aké číslo máte ísť, viete podľa zoznamu letov (hľadajte veľkú svetelnú infotabuľu, kde bude stav letu uvedený, napríklad „check-in desk 7“ – čo znamená, k*kot, ideš k pultíku sedem, usmeješ sa na tety a dáš im pas. V tom, že ste ozaj dobre, vás utvrdí logo leteckej spoločnosti, s ktorou letíte na/pri/nad/za pultíkom. Oni vám podľa pasu vyhľadajú váš let (nemusíte mať dnes už so sebou žiadnu letenku) a:

a) dajú vám palubný lístok – ten nestratiť!

Palubný lístok (Bratislava, FlyDubai)

b) dáte im batožinu, ktorá ide do podpalubia – vyložíte ju na váhu, z váhy ju zoberie automaticky pás

c) na vašu príručnú batožinu vám dajú pásku (nie vždy)

4. Idete smerom ku gejtom (Smerové značky „To Gates“), cestou natrafíte na letiskovú kontrolu (nemožno obísť), kde od vás budú chcieť, aby ste si zložili opasok a aby ste všetky veci, ktoré máte pri sebe, odložili do boxu. Nesmiete mať so sebou žiadne ostré predmety, žiadne tekutiny nad 100 ml (ráta sa obal), atď.

5. Ste za kontrolou, kedy máte byť na gejte – máte napísané na palubnom lístku (väčšinou je tam, že 45 minút pred časom odletu). A na palubnom lístku je ešte jedna dezinformácia – tzv. „boarding time“ – čo je čas, kedy sa ide boardovať – ďalší pojem do slovníčka, to je vlastne „kedy púšťajú do lietadla“.

Keď lietadlo mešká, všetky časy sa posúvajú, buďte pokojný – uistite sa, že ste pri správnom gejte (ukážete tete v uniforme pri gejte vašu letenku) a všetko je OK.

Ja som prišiel na letisko pod vplyvom informácií, ako „jednoducho sa dá na letisku zablúdiť“, „býva tam veľmi veľa ľudí a vy nestihnete let“ alebo sa „stratíte a neviete, kam ísť“ prišiel 4 hodiny pred odletom. Akože, v pohode, som si vybavil maily, ale keby som prišiel hodinu pred odletom, bolo by to tak akurát. 10 minút na chcek-ine, 10 minút kontrola pasu a batožiny a to je všetko. Pred gejtom sme všetci čakali asi až do 20 minút pred odletom, kedy ho konečne otvorili. Lietadlo nakoniec odletelo s 50-minútovým meškaním.

Mýty o lietaní, ktoré by som týmto rád vyvrátil

1) Do lietadla si nemôžete vziať jedlo alebo pitie

Samozrejme, že môžete. Ale musíte si to kúpiť za letiskovou kontrolou… T.j. v duty free zóne. Bežne sa tu kupuje alkohol a podobne.

2) Lietadlo zrýchľuje neuveriteľné rýchlo – zatlačí vás do sedačky ako vo formule, vlasy vám budú viať a príde vám zle

Hovadina prvého stupňa. Lietadlo síce letí veľmi rýchlo (asi 900 km/h), ale žiadne výrazne zrýchlenie nepocítite. Pri vzlietaní ide lietadlo asi 250 – 300 km/h rýchlo – ja osobne som sa čudoval, prečo ideme tak pomaly, zdalo sa mi, že v tejto rýchlostí snáď ani nevzlietneme. A akcerelácia? Prepáčte, ja som nič necítil. Ak ste niekedy zrýchľovali na športovom aute, lietadlo bude oproti tomu slabý, slabučký čajík.

3) „Nesadajte si k oknu, aj tak nič neuvidíte“

Sadnite a uvidíte. Aj za najškaredšieho počasia letíte hore nad oblakmi a už len ten pohľad na ne stojí za to. Alebo si môžete potom urobiť takéto fotky.

4) V lietadle je veľmi málo miesta na nohy

Áno, je, asi ako v autobuse, ale myslím, že zase viac ako na zadnom sedadle malého auta. Ak ste vysoký – kúpte si “miestnenku” k uličke, kde si počas letu môžete nohy vystrieť. Ihneď, ako lietadlo vzlietne do letovej hladiny, štandardne sa môžu odopnúť pásy (vidíte na ikonkách nad hlavou, či máte alebo nemáte byť pripútaný) a môžete sa slobodne pohybovať po lietadle (v mojom Boingu 737 zase toľko miesta nebolo – štandardne asi toľko, koľko v autobuse v uličke).

5) V lietadle nie je internet – čo si normálny, veď hore X kilometrov nad zemou nie je žiadny signál!

Pozor, prekvapenie! Internet počas letu v letovej hladine nad 10.000 stôp je bežná vec. Vo vybraných aerolinkách a vybraných lietadlách, samozrejme. Ja som letel nízkonákladvkou FlyDubai a napriek tomu sme mali veľmi slušne rýchly internet za pomerne prijateľnú cenu: 10 Dolárov / let. Išiel celú cestu – a super rýchlo!

Luxusná 10Mbit rýchlosť internetu v lietadle. Upload veľmi pomalý (satelitné pripojenie), ale na bežné surfovanie / chatovanie – úplná pohodička

6) Počas letu sú neuveriteľné turbolencie, lietadlo sa prepadáva a všetko lieta krížom-krážom

Dotyčný pozeral príliš filmov. Môj let išiel krehkejšie ako vlak. Samozrejme, že to občas zatriaslo – veď, preboha, ste vo vzduchu, kde sa striedajú studené a teplé prúdy, tlak, počasie z plus 40 na mínus 60 atď, ale nič vážne, z čoho by mali v lietadle lietať predmety alebo niečo podobné. V pohode si môžete na “stolík” pred seba položiť pohár s whisky. Netuším síce, ako je to napríklad za búrky, ale pokiaľ viem, lietadlo sa jej dokáže vyhnúť – jednoducho ju obletí, podletí či nadletí, pretože búrka je v podstate chumeľ mrakov veľkých ako väčšie mesto – vzhľadom na to, ako rýchlo lietadlo letí.

7) Keď lietadlo „zatočí“, tak sa vám zatočí hlava a môže vám prísť zle

Toto som vôbec nevnímal. Keby som sa nepozeral von oknom, tak fakt neviem… Išiel parádne. Sem-tam, áno, cítite, že lietadlo zabáča, ale to predsa cítite aj v aute počas zákruty, nie? Jediný rozdiel je v tom, že lietadlo sa počas zabáčania aj trošku nakloní. Žiadna panika, je to sranda, niečo ako 5D kino.

8) Pristátie býva tvrdé

Poviem vám, že keby som sa nepozeral cez okienko, tak neviem, že sme pristáli. To, že sme na zemi, som vedel iba podľa trasenia lietadla, pretože ranvej bola zrejme rovnako roz*ebaná ako tá naša v Bratislave.

9) Na letisku sa veľmi rýchlo stratíte

Išiel som už z Bratislavy, Dubaja a Bangkoku. Takto, ak sa strácate bežme na ulici, stratíte sa aj na letisku, to je jasné. Ale ak nie ste idiot, tak viete, že treba ísť na Check-in, odtiaľ ku gejtom (smerové šípky “To Gates” – resp. sa opýtate na check-in-e, kadiaľ sa ide ku gejtom). To je celé, nič nemôžete minúť, letiská sú tak postavené a je to tak premyslené, aby ste nemali šancu minúť niečo, čo minúť nemáte.

10) Šanca, že stratíte svoju batožinu je veľká

Tento mýtus (bohužiaľ) nevyvrátim, moja batožina sa stratila… Našťastie, som s tým však počítal a všetky elementárne veci vrátane rezervného spodného prádla som mal v batohu. Moja chyba bola, že kufor, ktorý by som vďaka jeho malým rozmerom v pohode mohol zobrať do lietadla ako druhú príručnú batožinu, som dával ako podpalubnú batožinu (výhoda je v tom, že tam môžu byť ostré predmety, voda, atď…). A nakoľko môj let z Bratislavy do Dubaja meškal (a batožina ide napriamo – nevyzdvihujete si ju na medzipristátí), tak jednoducho nestihla let, ktorým mala ísť do Bangkoku (nelogické, ale tak to asi bolo). Tým pádom som do Bangkoku prišiel o 2 dni skôr ako moja batožina. Ak by som si ju však dal ako príručnú (odteraz budem vedieť), šanca, že sa stratí, je prakticky nulová – stále ju máte pri sebe (v lietadle nad hlavou).

11) Subjektívne: letecké nešťastie je možno prežiť

Ja osobne nemám žiadnu skreslenú predstavu ovplyvnenú Hollywoodom o tom, že v prípade nejakej závažnej technickej príčiny, katastrofy, neviem čoho by sa mohli pasažieri lietadla zachrániť. Áno, sú tam záchranné vesty a áno, sú tam kyslíkové masky, ale viete, čo tam nie je? Padák, taká elementárna vec pre problém s lietadlom…

11) Subjektívne: letecká preprava je najbezpečnejšia

Malá vsuvka z môjho letového denníčka

12.30 – Príchod ku gejtu, hodina do odletu: mám čas, idem ešte na kávu.

13.15 – Do p*če! Ja som na zlom gejte, veď ho mali otvoriť pred hodinou! K*rva, k*rva! Moje lietadlo odlieta o 15 minút, to už je určite uzavretý aj prechod k nemu! Som asi na zlom termináli alebo čo do p*če!

13.20 – Jasné, že som na zlom termináli, veď je tu stolík s logom Raynair a ja letím s FlyDubai. Som v p*či! Panika, stres!

13.23 – Volám kamošovi, čo mám robiť. Pýta sa ma, „či už tam je lietadlo“. No k*kot, tak to je otázka pre mňa úplne fantastická! Ako to mám vedieť? Ako viem, ako vyzerá, keď tu je lietadlo? Takmer plačem :) (preháňam).

13.25 – Otvárajú MÔJ gejt – som dobre! Celú dobu som dobre, oni s tým proste meškajú. Ako môžem byť 45 minút pred odletom na gejte, keď ho otvorili 5 minút pred odletom? Cocoti! A načo píšu na palubný lístok, že „boarding“ 12:30, keď 13.25 tu ešte nie je ani lietadlo! Takúto paniku mi robia, myslel som, že to bude nejako lepšie vymyslené!

14.05 – Takže to nie je ako v tých filmoch, že pristavia takú „rúlu“ ku gejtu a k lietadlu. To vás normálne vypustia von na mínus dva stupne (ja v tričku, veď idem do Thajska) a choď po letisku k lietadlu peši. OMG!

14.10 – Idem okolo lietadla. Ten motor je veľký ako p*ča! To je väčšia vec na priemer ako ja! ???

14:30 – Rolujeme na dráhu. K*kot, toto je dráha? Však to sú betónové panely naukladané na sebe obrovskými medzerami. Česká D1, to je nič!

15.18 – Nechápem, ako si niekto môže čítať alebo späť. Ja musím sledovať, či ideme dobre! :D :D :D

16.47 – Nechápem ďalšiu vec, ľudia nadávajú, že let trvá dlho, ale veď sedíš, môžeš počúvať hudbu alebo čokoľvek, vybaviť si e-maily (som v lete, kde je slušne rýchly internet) alebo – veď predsa existujú offline aplikácie na e-maily, že áno… Ak by som nemal prácu alebo nepísal článok, možno by som čítal knižku alebo počúval audioknihu. Doriti. Veď je toľko možností. Prídete domou z práce a aj tam iba sedíte pred telkou pokojne aj viac ako 6 hodín – to vám neprekáža? :/

PS: Je vážne super sledovať svoj let (ak máte internet) cez stránku flightradar24 – vyskúšajte to, je to úplne iný zážitok ako na tom malom monitore pred vami (ak ho tam vôbec máte)

Zdroj: Manmagazin.sk | Foto: Manmagazin.sk